DOVERUN

V ambulancii máme oveľa viac bežcov začiatočníkov ako vytrvalcov

V ambulancii máme oveľa viac bežcov začiatočníkov ako vytrvalcov

Skúsený fyzioterapeut a zároveň ultrabežec Marián Oráč z Banskej Bystrice sa napriek odbehaným tisíckam kilometrov úspešne vyhýba bežeckým zraneniam.

Rozhovorom s ním otvárame seriál „Na slovíčko s fyzioterapeutom“, v ktorom sa niekoľko mesiacov budeme postupne venovať najčastejším otázkam bežcov v súvislosti so zdravím – od tenisiek, bolesti, cez masáž, tejping, ľadovanie, až po behanie podľa tepov.

Čo bolo skôr – Marián Oráč ultrabežec alebo Marián Oráč fyzioterapeut?

Určite fyzioterapeut.

S takýmto vzdelaním a skúsenosťami z praxe, keď k vám chodili športovci s kadejakými zdravotnými problémami, ste sa dali na ultra?

Ja som športovec odmalička, robil som športovú gymnastiku. Je to pre mňa samozrejmá, neoddeliteľná súčasť života. Samozrejme, že šport prináša aj zranenia a nepríjemnosti, ale najmä nekonečné množstvo pozitívnych emócií.

Lekári vravia, že už maratón nemá veľa spoločného so zdravím a vy ste sa dali na ešte dlhšie behy. Veď to si odporuje so zdravotníckym vzdelaním.

Nie je to celkom pravda. Zoberme si historicky - ako sa ľudia tisíce rokov presúvali? Neboli koče, neboli bicykle, neboli autá. Presúvali sa po svojich. Prejsť z dediny do dediny za potenciálnou matkou svojich detí sa dalo stihnúť jedine behom. A keď tie dediny boli od seba 20, 30, 40 kilometrov? Beh bol  bežnou súčasťou presunu ľudí tisíce a tisíce rokov.

Lenže za ten čas ľudstvo zdegenerovalo.

To je pravda, ale kedy začalo ľudstvo degenerovať? Ja to vidím takto: Rodičia vašich starých rodičov možno ešte chodili bosí. My sme cez tri generácie tak zleniveli, že už len pomyslenie, že mám prejsť bosou nohou po tráve, rovná sa niečo strašne nebezpečné. Ak to preženiem, tak za sto rokov sme pohyb postavili do úplne inej polohy. Začali nám degenerovať chodidlá, bedrové kĺby, časté sú bolesti krížov. Dnes pomaly čo športovec, to operované koleno. A to nie je normálne, nie behanie. Náš životný štýl je nenormálny.

Ako ovplyvnila vaša práca fyzioterapeuta vaše behanie? Mali ste aj vy nejaký zdravotný problém, ktorý súvisel s behom?

mOR2.jpg Nie, sám so sebou som problém nemal. Začínal som behávať pomaly, postupne. Najskôr tri kilometre, neskôr štyri, päť. Aj k ultra som sa dostal organicky, pomaly. Nebolo to tak, že behám desiatky a odrazu hurá, idem skúsiť ultra. Zvážil som si z pohľadu fyzioterapeuta, čo k tomu potrebujem mať, ako napríklad silné a koordinované chodidlo, to hovorím pacientom aj známym – vypestujte si nohu, teda chodidlo. Vypestujte si postupne kardiovaskulárny aparát, aby zvládal tieto dlhodobé námahy. Aj mentálne treba zvládnuť prechod z rýchlych 10 km behov na dlhé trate. Kým pri desiatke je rozhodujúcim faktorom čas a každý tlačí na pílu, tak pri ultra treba inak rozmýšľať. To, že na 30 km pridáte, vás môže stáť vôbec príchod do cieľa. Rýchlosť tu nie je až taká dôležitá, ako strategické rozmýšľanie, dlhodobá príprava a konzistentnosť v tom výkone.

Čo to znamená dlhodobá príprava? Sú to mesiace alebo roky postupného prechodu k dlhým behom?

Určite roky. Je to aj o skúsenostiach. Nie je to len o telesnej stránke, ale aj o mentálnej. Tie skúsenosti za rok nenazbierate. Nebudete mať toľko príležitostí vyskúšať si chlad, tmu, smäd, hlad, diskomfort a čo s ním, ako ho zmanažovať. Možno ho zažijete raz a zmanažujete ho dobre a možno nie, ale bez opakovanej skúsenosti vás to nič nenaučí.

Líšia sa zranenia bežcov vo vašej ambulancii od toho, či sú to začiatočníci alebo skúsení bežci?

Sú to zásadne iné veci. Začiatočníci majú skôr syndrómy akútneho preťaženia, problémy z pretrénovania. Bolesti predkolení, zápaly okostice, teda problémy vyplývajúce z toho, že ich pohybový aparát ešte nie je pripravený na takú záťaž, akú oni v tréningu absolvujú. U skúsenejších bežcov sú to skôr chronické problémy. Ochorenia prameniace napríklad zo zlej anatómie kĺbu, ktorá nebola na začiatku postrehnutá a došlo k jej preťažovaniu. Napríklad bolesti bedrových kĺbov, bolesti krížov, bolesti chrbtice.

Dajú sa všetky tieto problémy odstrániť fyzioterapiou alebo sú aj také, čo sa dajú iba zmierniť?

Všetky sa dajú do istej miery ovplyvniť, ale odstrániť všetky len fyzioterapiou sa nedá. Niekedy treba  spoluprácu ortopéda, protetika, niekedy potrebujeme konzultovať aj s neurochirurgom – napríklad u dlhoročných bežcov, u ktorých dochádza k veľkému poškodzovaniu medzistavcových platničiek. Fyzioterapia je vtedy vlastne prípravou pred operáciou a pomáha po nej k rýchlejšiemu návratu k pôvodnému životnému štýlu tohto človeka.

Ktorá skupina bežcov tvorí väčšiu časť vašich pacientov – rýchli bežci alebo skôr vytrvalci?

Skôr začiatočníci. Je to najpočetnejšia skupina. Sú to ľudia, ktorí chcú behať, ale ich behanie vedie k preťažovaniu a potom nás vyhľadajú, aby sme im rýchlo pomohli. Tí skúsenejší bežci sú u nás tiež, ale oni vyžadujú dlhodobú starostlivosť. Ich problémy sú náročnejšie na správnu analýzu a správne zacielenie terapie.

Sú ochotní vzdať sa na čas behania alebo to nevydržia a behávajú aj tak ďalej?

Začiatočníci nie sú ochotní vzdať sa behania. Pokročilí, naopak, chápu, že musia prestať, ak chcú zase behať.

mOR1.JPEG Aké cviky by mali zaradiť do svojej rutiny bežci?

Strečing, rolovanie na penovom valci, cviky na koordináciu chodidla a nohy na nestabilných plošinách, cviky na stabilitu centra tela. Dôležitý je tiež iný kompenzačný šport. Teda plávanie, bicykel, turistika. Mnohí špičkoví dlhoroční ultrabežci sú špičkovými skialpinistami. Ja tiež kompenzujem beh skialpom.

Internet je plný rád pre bežcov. Ktoré z nich vám najviac dvíhajú tlak, lebo ide skôr o mýty?

V prvom rade sú to mýty o topánkach. Pronačné, supinačné topánky, kúpte si tie alebo tamtie a ony za vás niečo vyriešia. No, nevyriešia. Ak máte pronačný alebo supinačný typ nášľapu a vy si kúpite tenisku, ktorá by to mala kompenzovať, tak vám skôr poškodí, ako pomôže. Často tá rotácia totiž nepramení z chodidla, ale z bedrového kĺbu, z nastavenia panvy. Pri kúpe tenisiek je veľmi veľa vecí, ktoré treba zvažovať. A každý si musí prejsť tým, že si kúpi niekoľko typov rôznych tenisiek, kým nájde pre svoju nohu a svoje behanie ideálnu obuv.

Máte ešte nejaký príklad zaužívanej rady, ktorá nie je až taká dobrá?

Magnézium počas behu. Magnézium má totiž biologický polčas metabolizácie viac ako šesť hodín. Ak si teda dáte tabletku magnézia pri bežeckom výkone do hodiny, tak ono vojde do svojej biologickej účinnosti o päť hodín, keď ste dávno doma s vyloženými nohami. Má zmysel dať si magnézium večer pred pretekmi, vtedy sa stihne zmetabolizovať a sval ho vie potom využiť.

Na koho sa majú bežci obracať, ak potrebujú poradiť a chcú sa vyhnúť nezmyslom na internete?

To je ťažká otázka. Asi by som poradil konzultovať tieto veci so skúsenejšími bežcami. S takými, čo behajú roky rokúce a majú stabilnú výkonnosť. Nemyslím tých, čo sú prví, ale behajú krátko. Radšej by som si hľadal človeka, čo naozaj behá dlhé roky. Sú to tí „dedkovia“ na pretekoch, páni, čo majú cez 70 rokov. Tých sa treba pýtať.

Ale oni povedia, že maratón odbehli na chlebe s masťou.

Ale je to pravda. Treba ich počúvať. Vrátim sa k začiatku rozhovoru k našim predkom. Oni nemali magnézium. Oni si zobrali posúch, vedeli, kde je studnička, kde je jablonka a tých 40 km za frajerkou ubehli bez problémov. Vrátili sa domov a celý druhý deň robili na poli. Nemali žiadne gély, ionťáky, tisíce rokov to takto fungovalo. To nájdete aj v klasickej bežeckej literatúre napríklad Born to run. Tarahumarovia, Scott Jurek, všetci veľkí bežci fungovali počas dlhých behov na bežnej strave. Lebo telo je na ňu zvyknuté. Na pretekoch nesmiete jesť nič, na čo nie ste zvyknutí. Ja napríklad nejem nutelové veci, ktorých je tam vždy neúrekom. Neviem, čo to so mnou urobí a určite to nebudem skúšať na ultrabehu. Fungujem na ovocí, na kole a na vode.

Ktoré ultrapreteky máte najradšej?

Cením si každé moje ultra, lebo každé je jedinečné. Od prvej Lazovej stovky, cez Štefánik trail či Ponitriansku stovku. Zo zahraničných je môj top, čo do krásy a organizátorského zabezpečenia, Lavaredo ultra trail v Cortine d´Ampezzo a samozrejme UTMB týždeň v Chamonix. To je pre mňa najlepší ultra zážitok na svete.



mOR.jpg Marián Oráč

Diplomovaný fyzioterapeut s vysokoškolským vzdelaním začal v roku 1993 pôsobiť na rehabilitačnom oddelení NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Od roku 2014 vedie vlastnú prax Rehabilitácia Oráč v Banskej Bystrici (www.rehabilitacia-orac.sk). Je športovým horolezcom, skialpinistom a ultramaratóncom. S behom začal v roku 2014. V roku 2021 obsadil na 144 km trati Štefánik trailu 7. miesto v celkovom poradí.


Foto: Archív M.O.

 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi