DOVERUN

Nemáš železo? Behaj koľko chceš, si nula...

Nemáš železo? Behaj koľko chceš, si nula...

V apríli človek zabehne polmaratón za 1:45 a o dva týždne nato je nútený vzdať beh na 4 km. A potom sa ďalšieho pol roka trápi, neustále zlyháva, hoci je presvedčený, že má na viac, no nevedno prečo, ale nejde mu to.

Môj prípad. Z ničoho nič mi to prestalo behať. Pritom som sa v tréningu neflákala, dokonca som si našla aj trénera a do bodky som dodržiavala tréningový plán. Doslova zo dňa na deň pre mňa začalo byť obrovským trápením to, čo som predtým dokázala zabehnúť „s prstom v nose“.

Z bežkyne astmatička

Kým v apríli som zvládla 21 km v tempe pod 5 min/km, odrazu som sa zadýchala už po kilometri v tempe 5:45. Ledva som sa vliekla z nohy na nohu, srdce mi búchalo ako bláznivé a každý jeden pokus o zrýchlenie sa skončil astmatickým záchvatom. Ani nadýchnuť, ani vydýchnuť, akoby mi niekto zovrel pľúca do zveráka.

Prešla som ix vyšetreniami, bez výsledku. Dala som si urobiť testy trénovanosti – ukázali parádne vysoké VO2max (na môj vek, pravdaže...), nízke pulzy, skrátka nádejné predpoklady na fajn výkony. O to viac ma rozčuľovalo, keď mi niekto povedal, že môj problém je výsledok slabej trénovanosti.

Doparoma, akej slabej trénovanosti, veď som len pred pár dňami dala polmaratón za 1:45! A trénujem presne podľa plánu! Tušila som, že mám vážny problém, len neviem kde. Ale slabá trénovanosť to nebude.

Z pretekov do sanitky

A potom prišiel Moon run.  Celkom dobre som ho mala rozbehnutý, ešte na desiatom kilometri som sa držala na špici. No odrazu akoby ma niekto klepol kladivom -  tri razy som skončila s obrovskými bolesťami v kríkoch, v cieli tiež a po ceste domov ešte dva razy na diaľnici. Ráno ma sanitka brala do nemocnice. Ani tam však na nič neprišli. Iba na to, že sa mi niekam vyparil hemoglobín, lebo ho mám žalostne málo.

Ešte stále som si to však nedávala do súvisu s mojou bežeckou krízou. Všetky preteky som odvtedy vypustila, iba som sa ďalej snažila poctivo trénovať. Ale keď som ani po pol roku nedokázala zabehnúť 5 km v tempe pod 5 min/km, bola som rozhodnutá úplne sa na beh vykašľať.

Žeby železo?

Až sa ma jedna kamarátka opýtala, či mi nechýba železo. Spomenula som si na výsledky z nemocnice a začala som hľadať spojitosť medzi anémiou a mojou bežeckou mizériou. A záhada bola vyriešená...

Ešte minulú jeseň som pri darovaní krvi mala ukážkový hemoglobín. Na jar ho už bolo výrazne menej, hraničné hodnoty na darovanie krvi. (Práve vtedy sa objavili moje prvé problémy pri behaní). A potom nález z nemocnice, kde som mala hemoglobín i samotné železo doslova v červených číslach – hlboko pod normál.

Pritom vytrvalci ho potrebujú oveľa viac, než je normál u zdravého človeka. Má to logiku – organizmus bežca na dlhé trate spotrebuje počas výkonu toho kyslíka oveľa viac. Darmo mám pľúca ako kováčsky mech, keď mi ten kyslík nemalo čo dopraviť do buniek...

I´ll be back...

Prečo sa mi železo tak náhle stratilo, doteraz neviem. Ale už po troch týždňoch, ako som si upravila jedálniček a najmä začala som si železo dopĺňať v tabletkách, už zase behám ako kedysi.

No dobre – skoro ako kedysi. Po tej polročnej agónii som dala desiatku za 48 minút a polmaratón v Košiciach za 1:48.

A na jar to bude ešte lepšie...

vacenovice.jpg

Vacenovice (16.4.2016) - preteky na 4 km, kde som (č. 143) po dvoch kilometroch skolabovala a preteky nedokončila...

MMM.jpg

MMM v Košiciach (2.10.2016) - napravo v cieli polmaratónu šťastná z "návratu" a času 1:48:37


 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

O Radovi

 Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne.

Odtrhnutá z reťaze

 Nebol to môj celoživotný sen, ale tak nejak sa mi v 42. rokoch pritrafilo odbehnúť 42 kilometrov. Môj prvý maratón. A stál za to...

Nechaj ma tu, zavolám si vrtuľník

Soľ je vie byť pre bežca naozaj nad zlato. Najmä ak vás čaká 53 km po kopcoch s prevýšením 1800 metrov a pri teplote 26 °C. Bez nej si môžete volať vrtuľník.

Ilúzia o peknom behu

 Ako som vyskúšala novú diagnostiku Run3D, čo presne s vami urobia a čo sa o sebe dozviete. Ja sa idem učiť behať odznova.

Kopce neznášam. Ale ich aj milujem

Mám dve veľmi obľúbené bežecké trate v Malých Karpatoch. A zároveň ich strašne neznášam. Ktorá z emócií prevláda, závisí od toho, či sa ešte len chystám vybehnúť, práve po nich bežím alebo ich už mám za sebou.



Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi