DOVERUN

O Radovi

O Radovi

Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne. A bude mať úplne rovnaký scenár, ako opisujem v článku – koniec nastal pár metrov pred cieľom...

Rado bol môj spolužiak zo športového gymnázia. Boli sme basketbalová trieda, okrem telocviku sme mali ďalšie hodiny športovej prípravy, k tomu každý deň tréning, cez víkendy zápasy. Športoval stále. Odmala, systematicky, vrátane prehliadok u športového lekára. Nebol to žiaden ľahkovážny dobrodruh, ktorý by šiel na preteky bez poctivej prípravy.

O to viac ma včerajšia správa o jeho smrti prefackala. Odmietala som jej uveriť, veď, napokon hovorili o Radoslavovi a on sa volá Radovan Okrucký. To nemôže byť on... A potom som uvidela jeho fotku... Bol to Rado.

Chalan, s ktorým som sa jašila pred pár rokmi na stužkovej. Chalan, ktorému po basketbale učaroval bicykel a beh, tak ako mne. Sledovala som jeho triatlonové úspechy a tešila sa z nich.

Nerozumiem tomu. A asi tomu ani rozumieť nechcem. Veď keď zlyhalo srdce jemu – zdravému, trénovanému mladému chlapovi, pokojne tu zajtra nemusím byť ani ja.

Keď som písala spomínaný článok o úmrtiach na pretekoch, profesor Dušan Meško z Kliniky telovýchovného lekárstva UK JLF v Martine povedal, že skoro v polovici prípadov náhleho úmrtia bežcov (48 %) sú príčinou choroby srdca, ktoré zvyčajne nesprevádzajú žiadne alebo len minimálne príznaky a je len malá pravdepodobnosť, že ich človek odhalí počas svojho života.

Rado zomrel počas pretekov, ktoré mal tak rád. Nemá zmysel polemizovať, či by tu bol dlhšie, keby nešportoval.

Jediné, čo mi v tejto chvíli chodí po rozume, je latinské Carpe diem. Využi dňa. Ži tak, akoby bol práve tento deň tvoj posledný.

Verím, že Rado odišiel šťastný...

Ale aj tak je to ťažké. Úprimnú sústrasť a veľa síl, rodina Okruckých...

 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

Odtrhnutá z reťaze

 Nebol to môj celoživotný sen, ale tak nejak sa mi v 42. rokoch pritrafilo odbehnúť 42 kilometrov. Môj prvý maratón. A stál za to...

Nechaj ma tu, zavolám si vrtuľník

Soľ je vie byť pre bežca naozaj nad zlato. Najmä ak vás čaká 53 km po kopcoch s prevýšením 1800 metrov a pri teplote 26 °C. Bez nej si môžete volať vrtuľník.

Ilúzia o peknom behu

 Ako som vyskúšala novú diagnostiku Run3D, čo presne s vami urobia a čo sa o sebe dozviete. Ja sa idem učiť behať odznova.

Kopce neznášam. Ale ich aj milujem

Mám dve veľmi obľúbené bežecké trate v Malých Karpatoch. A zároveň ich strašne neznášam. Ktorá z emócií prevláda, závisí od toho, či sa ešte len chystám vybehnúť, práve po nich bežím alebo ich už mám za sebou.



Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi