DOVERUN

Kopce neznášam. Ale ich aj milujem

Kopce neznášam. Ale ich aj milujem

Mám dve veľmi obľúbené bežecké trate v Malých Karpatoch. A zároveň ich strašne neznášam. Ktorá z emócií prevláda, závisí od toho, či sa ešte len chystám vybehnúť, či po nich práve bežím alebo ich už mám za sebou.

Obe totiž majú úseky, kde je stúpanie nekonečne dlhé a zároveň nechutne strmé. V momente, keď sa na trať chystám vybehnúť, mám pocit, že dnes ich budem vedieť vyskákať aj na jednej nohe, veľmi sa teším, neviem sa dočkať, kedy vyrazím. Aj preto, že obe trasy sú v nádhernej prírode, kde počas behu v 99 % prípadov nestretnem ani duše. Iba salamadry, nejakú srnku.

Lenže potom sa rozbehnem a zisťujem, že to na tej „jednej nohe vyskákať“ asi nepôjde. Ba, že je to problém vybehnúť aj na dvoch nohách. Ten kopec sa nijako nezmenšil, mám dojem, že ešte narástol a ja si nadávam, že na čo mi je takéto dačo treba. Spomaliť? Zastaviť? Prejsť do chôdze? Ani náhodou! Viem, že to by som si na vrchole pekne vynadala a otrávilo by mi to celý deň.

bloggggg.png

Tak sa snažím zabrať najviac, ako sa dá, bežecký štýl sa mení na katastrofu, dych sa stále viac skracuje, stehná pália, pred očami sa zahmlieva. Nesmiem sa opustiť! Musím ešte zabrať! Už len hentá zákruta, za ňou značka, studnička, 100 metrov a som hore!

Nie raz sa na vrchole sklátim na kolená a šialene lapám po dychu. Ale viem, že ďalej sa ide už len dolu kopcom. Vracia sa mi úsmev na tvár, radosť z behu, och, ale je tu krásne!

A úplná eufória nastáva, keď mi Strava ukáže, že na tom najstrmšom úseku som bola rýchlejšia ako naposledy. Prípadne, že to bol jeden z tých lepších výkonov. Už zase mám Hubalovú rada...

(De)motivačné frázy

Viete, že jeden z dôvodov, prečo ľudia nechcú športovať, sú motivačné frázy? Paradoxne ich vôbec nemotivujú, ale skôr odradia. Jednou z nich napríklad je, že šport ich musí baviť. Myslia si, že všetci športovci sú stále vytešení, vysmiati, aj keď práve prekonávajú najťažšiu prekážku. A keďže začiatočník, často s nadváhou, tú radosť z pohybu akosi necíti, tak sa vzdáva hneď na začiatku.

Keby vedel, koľkokrát si ja na tom kopci poviem, že ho neznášam, že už ho nechcem ani vidieť, že ma rozčuľuje, nebaví... A keby videl moju namosúrenú tvár pokrivenú námahou a vyčerpaním, pochopil by, že pohyb často bolí.

Ale keď tú bolesť človek vydrží, dostaví sa úžasná radosť, že sa nevzdal, že dokázal zabojovať. A naučí sa na tú námahu zase tešiť. Lebo na to najhoršie akosi zabudne, ostanú len príjemné pocity.

Keď budete chcieť niekoho motivovať, aby začal s pravidelným pohybom, nerozprávajte mu rozprávky. Povedzte pravdu. Že to môže bolieť. Že to asi aj bude bolieť. Ale povedzte aj to B. Že sa to oplatí. A že aj tá radosť sa časom určite dostaví...

 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

O Radovi

 Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne.

Odtrhnutá z reťaze

 Nebol to môj celoživotný sen, ale tak nejak sa mi v 42. rokoch pritrafilo odbehnúť 42 kilometrov. Môj prvý maratón. A stál za to...

Nechaj ma tu, zavolám si vrtuľník

Soľ je vie byť pre bežca naozaj nad zlato. Najmä ak vás čaká 53 km po kopcoch s prevýšením 1800 metrov a pri teplote 26 °C. Bez nej si môžete volať vrtuľník.

Ilúzia o peknom behu

 Ako som vyskúšala novú diagnostiku Run3D, čo presne s vami urobia a čo sa o sebe dozviete. Ja sa idem učiť behať odznova.



Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi