DOVERUN

Z troch kopcov ku trom korunkám

Z troch kopcov ku trom korunkám

Stockholm halvmarathon 2019

 Už dva roky po sebe som sa zúčastnil na bežeckých pretekoch v zahraničí v spoločnosti super partie z poisťovne Dôvera. Konkrétne v roku 2017 v chorvátskej Krke na Polmaratóne a 2018 na polmaratónskej štafete vo Francúzsku z Nice do Cannes.

2.jpg Užili sme si kopec zábavy a bol to vždy super výlet, nie len nudná cesta na preteky a domov z nich. Preto keď sa ma Monika spýtala na začiatku tohoto roka, či by sme sa nepridali na polmaratón do Štokholmu, netrvalo dlho, aby rodinná rada zasadla a rozhodla, že v septembri sa ide do Švédska.

Samozrejme, samotnej ceste predchádzali všetky vybavovačky ohľadom ubytovania, leteniek, presunu z letiska a podobne, ale ako vždy sa o to postarala Monika, za čo jej patrí veľká vďaka.

Keďže sme opäť túto cestu poňali ako výlet a zážitok, odchádzali sme už v stredu poobede. Postupne sme sa postretávali na letisku vo Schwechate, dočkali sa nášho checkinu a ako valiaca sa vlna sme sa presunuli cez všetky kontroly do lietadla, následne stihli úplne presne bus a nočným Štokholmom za zvuku kolieskových kufrov sa dostali až do nášho hotela v štvrti Normalm.

1. deň

Výborne sme sa vyspali, ráno sa poriadne najedli a celá naša skupina vyrazila objavovať krásy švédskej metropoly. Ako prvý sme vyskúšali poschodový autobus HOP ON – HOP OFF, ktorým sme sa presunuli na ostrov Djurgarden. Nemohli sme urobiť nič lepšie, ako kúpiť si výbornú kávu a potom šup do, podľa mňa, najkrajšieho múzea, aké som videl – Vasa Múzeum.

05.jpg Námorné múzeum, ktoré vo vnútri ukrývalo úplne zachovalú vojnovú loď zo 17. storočia, ktorá sa potopila hneď po svojom prvom vyplávaní na more. Bolo neuveriteľné pozerať sa na niečo také veľkolepé celkom zblízka a dotýkať sa cez 300 rokov starej lode. Zaujímavosti, ktoré som si zapamätal – 17 rokov loď nepretržite polievali konzervačnými látkami a vraj je toto múzeum najnavštevovanejšie v celej Škandinávii.

Myslím, že viacerí by sme tu zostali dlhšie, ale zvedavosť, čo všetko ešte toto mesto skrýva, nám ukázala východ a posunuli sme sa o kúsok ďalej.

Zostali sme na ostrove a rovno sme vstúpili do skanzenu, kde sme si prezreli krásne fungujúce mestečko odhaľujúce život v rôznych častiach Švédska pred industrializáciou. Ostrov sme opúšťali cez ZOO a celkom unavení sme sa presúvali k nášmu ubytku. Cestou sme prešli cez staré mesto Gamla Stan – hneď sme vedeli, že sa sem ešte vrátime.
Po celodennom chodení nemôže byť nič lepšie, ako poriadna slovenská chodbovica.

2.deň

Aj druhý deň bol v znamení boľavých nôh. Autobus sme vymenili za vyhliadkovú loď. Z lodnej paluby sme sa kochali atrakciami, ktoré ponúkal ostrov Djurgarden a na druhom brehu krásami centra mesta.

Po oddychu na lodi sme sa vydali do prezentačného stanu pre štartovacie čísla a balíčky. Tu už bolo doslova cítiť napätie pred blížiacimi sa pretekmi. Bola tu super atmosféra, hudba zo stanu nám pripomínala, prečo sme sem prišli a ja som sa už nevedel dočkať, kedy sa postavíme na štart. Tu sme sa zdržali možno dlhšie, ako sme si mysleli a plánovali, každý poskúšal (pokúpil) nejaký ten bežecký suvenír (tričko, mikinu, rukavice ...) a pokračovali sme v prehliadke mesta.

03.jpg Hneď oproti prezentácii sa pred nami rozpínal kráľovský palác, a tak sme si odskočili na návštevu ku kráľovi Gustávovi. Pozreli sme si kráľovskú klenotnicu, prehliadli celý zámok a aj zaujímavú výmenu kráľovských stráží. 

Po všetkých prehliadkach nám poriadne vyhladlo, a tak sme sa už sústredili skôr na doplnenie energie, ako na ďalšie pamätihodnosti. Prešli sme si ešte najznámejšiu časť - Gamla Stan – centrum mesta. Na tomto ostrove vznikal voľakedy Štokholm.
Opäť sme sa pekne zmorení vrátili do nášho hotela a po krátkej „porade“ na chodbe sme unavení zaľahli.

Race day

„A je to tu“, pomyslel som si hneď ráno po prebudení. Zmes pocitov, ktoré sa vo mne vždy stretnú v takúto udalosť, akou sú bežecké preteky. Bol som nervózny a tešil som sa súčasne. Štart som mal až poobede o 15:30, ale aj tak som sa už nedokázal na nič iné sústrediť.

Každý trávil svoj čas pred pretekmi inak. Niekto stihol ešte pozrieť panorámu mesta z technickej vychytávky Skyview – sklenená guľa, ktorá vás vyvezie po štíte druhej obrovskej sklenenej gule nad mesto, odkiaľ je krásny výhľad na celý Štokholm.  Niekto navštívil technické múzeum, kde sa zabavili nielen deti.

04.jpg Ja, som zostal na izbe a oddychoval. Naštudoval som si trasu, kde sú aké občerstvovačky, kde by malo byť stúpanie na mosty a pod. Ale hlavne som už nechcel a odmietal chodiť – moje nohy už chceli relaxovať, a tak som im túto pohodičku rád doprial. Trošku ma znervózňovalo to, že celý deň pršalo, ale ako šibnutím čarovného prútika prestalo presne vtedy, keď sme sa stretli všetci na recepcii, prezlečení, plní očakávaní a nažhavení na ďalší super zážitok.

Pešo sme sa presunuli cez staré mesto na miesto štartu, kde už boli tisíce bežcov. Bolo to tu ako v mravenisku, samozrejme ako vždy - najviac ľudí bolo pri zelených búdkach – toaletách. Posledná spoločná fotka pred štartom, rozlúčka s blízkymi a už sme si všetci razili cestu, každý do svojho štartovného koridoru.

3...2...1...ŠTART

Štartoval som s Hynkom v rovnakom koridore - tu už to vrelo, doslova ako v kotli. Všetci sa tu rozcvičovali, behali do kolečka a ladili posledné svoje „rituály“ pred pretekmi. My s Hynkom sme si dali ešte poslednú „svojku“ a nervóznym poskakovaním čakali a užívali si predštartovnú atmosféru.

Odrazu, ani neviem presne ako, som už len počul odrátavanie, výstrel, všade naokolo začali dymiť pestrofarebné dymovnice. Polmaratón v Stockholme sa začal.

Prvý - druhý kilometer sa niesol ešte v znamení tlačenice, potom si ale každý našiel svoje miestečko a začalo sa pekne zostra pretekať. Držal som sa nikde na úrovni medzi vodičmi 1:30 – 1:45.  Atmosféra bola fantastická, plné ulice povzbudzujúcich ľudí, živá hudba na každom kroku a pozitívni spolubežci mi dodávali energiu do ďalších kilometrov.

 Asi v polovici pretekov, cca na 10 km, ma povzbudzovala aj celá naša "Dôverne" známa partička vrátane mojej rodiny a to mi dodalo asi najviac síl do ďalšieho boja.

Do 14 km som ešte živil v sebe nádej, že by som snáď udržal tempo z prvej polovice a priblížil sa času 01:30:00, ale potom sa trať začala vlniť a často stúpať do kopca a to už zase išlo s mojou rýchlosťou z kopca a povedal som si, že si radšej užijem toto krásne mesto a neumriem na trati.

Keď sme prebiehali cez park, bolo tam množstvo mladých rodín, kde detičky čakali na ťapnutie s bežcami, čo som si vychutnal a pokúsil som sa im urobiť radosť, aj keď na mojej tvári sa už črtal skôr krč ako úsmev.

Asi na 18 - 19 km som pocítil jemnú krízu, ale nebolo to nič vážne, vchádzali sme už totiž do centra smer Gamla Stan a to už som vedel, že sme skoro v cieli. Pozdĺž dlhej ulice až do cieľa bol koridor tlieskajúcich ľudí. Tu som asi 500 m pred cieľovou páskou vytiahol zo zadného vrecka slovenskú vlajku a prebehol sa s ňou poslednými metrami popod (pre mňa) víťazný oblúk.

profilovka.jpg Nakoniec som zastavil hodinky v čase 01:34:26. Nesplnil som si svoj sen, ale zato som si užil jedny krásne preteky plné úžasných ľudí a prebehol sa históriou dýchajúcim nádherným mestom.

Organizácia, atmosféra, trať a hlavne slovenský „Dôvera“ support – všetko bolo na jedničku s hviezdičkou. Počkali sme v cieli na ostatných bežcov (Martin, Hynek, Monika, Janette, Inge) a pobrali sme sa nájsť vytúžené jedlo, na ktoré som myslel asi už od štartovného výstrelu. Výborný hambáč som zalial dvoma pivami a už mi viac nič v tento deň nechýbalo.

Dovidenia Štokholm

Keďže náš odlet vyšiel až na večerné hodiny, mali sme ešte jeden deň k dobru na prechádzku mestom. Doobedňajší program bol regeneračný, teda baby v obchodoch a chlapi s deťmi v telocvični pod basketbalovým košom.

Odhlásili sme sa z hotela, odniesli batožinu na autobusovú stanicu a navštívili sme ešte radnicu mesta – Stadshuset. Krásnu budovu, ktorá je postavená z ôsmich miliónov červených tehličiek.

Cestou sme ešte kukli zopár kostolov a pamätihodností, a už nám zostával čas iba na dobré jedlo a ako inak – behom na stanicu, odkiaľ nám išiel autobus na letisko. Okolo polnoci sme pristáli vo Viedni a vrátili sa domov.

Po tretí raz som mal možnosť ísť s touto úžasnou partiou ľudí z Dôvery na bežecko - oddychový výlet a po tretí raz som si perfektne oddýchol a zrelaxoval. Už teraz sa teším na ďalší spoločný dôverun.

01.JPG

 

Autor: Laco Kalaber

Ďalšie články autora

Autor zatiaľ nenapísal žiadne ďalšie články.


Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi