DOVERUN

345 kilometrov v hlave

345 kilometrov v hlave

Posledné tri roky som sa pravidelne zúčastňoval štafetového behu Od Tatier k Dunaju. Zakaždým vo firemnom tíme Dôvera deťom a dokonca ako kapitán. Celkom fajn pocit, veď do zálohy som šiel len ako podporučík a zrazu som bol kapitánom. Hoc len deň a pol.

To však nebolo podstatné. Najväčšiu radosť mi priniesli zážitky, tie bežecké aj nebežecké, ktorých si každý účastník tohto behu užije vrchovato. A práve na tie som sa tešil aj v tomto roku. Poctivo som trénoval ostatných 10 mesiacov, upravil životosprávu, čo sa odrazilo na poklese váhy a väčšej radosti z behu.

Repertoár tréningových techník som rozšíril o behy po schodoch. Poznáte to, hotová mňamka. Vybiehate po jednom, pod dvoch aj po troch schodoch. Potom skáčete znožmo po jednom, po dvoch schodoch, prípadne striedavo na jednu a na druhú nohu a na dôvažok k tomu pripojíte aj drepy. Horský park v Bratislave som kropil potom a niekedy aj krvou z otlakov.

Kondička išla hore, tempo na kilometer išlo dole, zrýchľoval som na mojej obľúbenej desinke. Dokonca som na jedných pretekoch naháňal kolegu, ktorého pri behu prezývame motorová myš. Bežali sme v tatranskej prírode, okrem fantastickej scenérie ma hrial dobrý pocit, že mi ušiel len o polminútu. Zistil som, že aj motorová myš sa niekedy unaví.

Celú prípravu som sa snažil načasovať tak, aby som v auguste vyštartoval na trať svojho úseku v plnej sile a najmä v dobrej nálade. Veď som mal bežať pre deti, pre deti v núdzi, o ktoré sa stará Nadácia pre deti Slovenska. A to samo stačí na to, aby ste bežali s úsmevom.

Mal, ale nebežal. Lebo som to prepískol. Koncom júna som si dal na firemnej porade v čase pauzy fartlek, na druhý deň spoločný beh s kolegami a večer sa mi ozvalo pravé koleno. Najprv som tomu nevenoval pozornosť, ale keď bolesť neustávala, navštívil som ortopéda.

Prvá diagnostika nebola nijak hrozivá, vraj som to koleno preťažil. Tak som desať dní nebehal a potom som ho jemne opáčil. Koleno to poňalo po svojom, vyhlásilo štrajk. Nevedel som ho vôbec zohnúť a kríval som tak, že keby vyhlásili konkurz na novodobého Joffrey de Peyraca z Angeliky, tak by som sa bezpochyby dostal do užšieho výberu.

Nasledovalo MR vyšetrenie a potom ortieľ – artroskopia. Čaká ma to koncom septembra. To je ďaleko. Blízko, vlastne úplne čerstvé, sú zážitky kolegov – bežcov z ostatného ročníka štafetového behu Od Tatier k Dunaju. Hltám každé ich slovo.

Ani nevedia, že som bežal s nimi. V hlave a v predstavách. Dokonca tak intenzívne, že v noci zo soboty na nedeľu, keď tých našich 11 statočných pospávalo v trmásajúcich sa dodávkach a vždy jeden sa trápil na trati, tak som si časť cesty odšlapal s nimi. Vysadol som na spiner a v čase 01:00- 02:00 som si odkrútil aj s boľavým kolenom pekných pár kilometrov mysliac na to, ako naši bežia.

A prečo to všetko vlastne píšem? Lebo bežec vie byť fanatik a vie byť aj blázon. Fanatik, ktorý vie behať v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu a blázon, lebo svoje zdravie nešetrí. Spamätá sa, až keď už je zle.

Ak vážite, ako ja, solídny metrák a na chrbte máte 4 krížiky, neskáčte radšej po schodoch. Ak sa tomuto „potešeniu“ neviete ubrániť, tak dobre regenerujte. Vaše kolená vás odmenia naoko banalitou – nebudú bolieť, umožnia vám behať ďalej.

Viem, že artroskopia je bežný zákrok a určite sa chcem k behu čo najskôr vrátiť. Pravda, ak sa niečo nešťastné neudeje. Bežať v hlave je ďaleko ťažšie, než bežať v skutočnosti. To mi verte.


 

Autor: Braňo Cehlárik

Manažér PR odboru

 Z porady na poradu behám so železnou pravidelnosťou a keď sa zadarí, tak zablúdim aj na Železnú studničku.

Ďalšie články autora

Môj bežecký príbeh

Prvý blog o behaní. Kde začať? Jasné, tým ako to začalo. Na základke v Dolnom Kubíne. Otváral sa obchvat mesta, tak okresný výbor vymyslel okrem kultúrneho aj športový program. Nahnali stovky deti, aj mňa, na preteky. Dobehol som piaty od konca a strašne ma to nasr..dilo.

Hore Železnou

 Tak trochu o bežcoch na Železnej a o Janovi, ktorý už dobehol do svojho cieľa. Akosi prirýchlo...

Každý piaty - šiesty

Priatelia bežci, ak rozmýšľate nad novoročným predsavzatím, mám pre vás (teda aj pre mňa) jeden tip...

O desinku menej

Poviem vám, bežať o 10 kíl ľahší je paráda. Nejakým zázrakom som tú desinku dal dole v priebehu ani nie dvoch mesiacov, a tak mám v živej pamäti, ako sa mi bežalo predtým a teraz.

Obe

 Ako som si pri behaní dokaličil kolená. Ale tenisky na klinec nezavesím!

Som späť? Hej!

 Behal a zradili ho kolená. Obe. Po roku a pol je späť, v plnej sile a pri chuti behať bez ohľadu na to, čo má napísané v občianskom preukaze.

Ponk - čľup

 "Bol som v treťom kole, keď sa ozvalo tiché svišťanie, potom sa ozvalo niečo ako „ponk“ a vzápätí „čľup“.A po chvíli zasa..." Tušíte, kadiaľ viedla Braňova nová bežecká trasa?



Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi