DOVERUN

Kedy začať s behom po chorobe a zranení?

Kedy začať s behom po chorobe a zranení?

MUDr. Pavel Malovič

Prirodzenou odozvou ľudí na akékoľvek ochorenie, zranenie alebo pooperačný stav je snaha o zníženie akčnej pohybovej aktivity. Lenže väčšina z „notorických“ bežcov si predsalen nedá pokoj a nezriedka aj v priebehu ochorenia alebo počas konzumácie liekov - ako sú napríklad antibiotiká – vybehne si zatrénovať...

Čo škodí a čo pomáha ?

Keď nám trošku tečie z nosa, škriabe nás hrdlo a máme nádchu, sme „prechladnutí“ bez popoludňajšej horúčky alebo zvýšenej teploty. Cítime sa stále relatívne dobre a behať v zásade môžeme . Problémom však je, že fyzická záťaž dokáže aktuálny stav zhoršiť. Po namáhavejšom behaní sa oslabí obranyschopnosť organizmu (imunita) až na dvadsať hodín a bežec sa stáva horúcim kandidátom na superinfekciu.

Ak už „musíme“ behať, treba preferovať menej náročný a časovo kratší interval behania, prípadne klusania. Chodidlá, členky, „kríže“, obličky, krk a hlavu je potrebné udržiavať neustále v teple. Po zaťažení, hoci v minimálnej bežeckej intenzite, je vhodná aplikácia teplej sprchy a až po nej prípadný strečing (naťahovanie). Prechladnutie však môže predstavovať aj „tlejúcu“ virózu v inkubačnej dobe (ochorenie ešte necítime, ale bacily už tele bodujú), čo je významný rizikový faktor. Teda, ak sa necítime vo svojej koži, nebeháme .

Chrípka a iné vírusy

Pokiaľ pociťujeme príznaky začínajúcej chrípky ako „dolámané“ telo s bolesťami svalov a kĺbov spolu s teplotou, určite nepôjdeme behať, a to ani vtedy, kedy by sme sa po užívaní liekov proti bolesti a horúčke začali cítiť o niečo lepšie. Príznaky sa síce zmiernia, ale ochorenie je stále v akútnej fáze a organizmus je oslabený. Napokon – vysoká horúčka (často až 40 stupňov Celzia), zimnica, silné bolesti svalov a kĺbov spolu s celkovou vyčerpanosťou nás uložia do postele a jasne ukážu rozdiel medzi prechladnutím a chrípkou.

Navyše – v takomto stave oslabenia organizmu  sa často pridružia bakteriálne infekcie  dýchacích ciest a nezriedka aj zápal pľúc ! Počas užívania antibiotík sa odporúča nebehať a vzdať sa aj iných športových pokušení okrem tých pasívnych. Po doužívaní všetkých antibiotík a relatívne dobrom subjektívne hodnotenom stave je možné postupne začať s behaním (viď tabuľka nižšie). Optimálne je poradiť sa so svojím praktickým lekárom a ešte lepšie s telovýchovným lekárom, ktorý nám môže urobiť aj test aktuálnej fyzickej zdatnosti.

Srdce, žalúdok, obličky...

V priebehu zimných mesiacov dochádza veľmi často k zhoršeniu stavu chronických ochorení srdcovo – cievneho systému (vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca), orgánov dýchania (dýchavica, astma, bronchitída), trávenia (vredové ochorenie žalúdka, dvanástnika, zápaly čriev), pečene a žlčových ciest, obličiek a močových ciest. Vtedy sa behaniu vyhýbame a konzultujeme stav so svojim praktickým lekárom aj špecialistom.

Zranenia, operácie a chronické ťažkosti pohybového systému

Po akútnych poškodeniach kĺbových spojení, ako sú napríklad „výron“ členka či podvrtnutie kolena, nebeháme až do úplného vyliečenia .

Chronické bolesti kolena a chrbtice vyžadujú individuálny protokol pohybovej aktivity, ktorý obsahuje skôr dôraz na chôdzu – najmä „nordic walking“ s paličkami podľa porady s lekárom.

Po operáciách nebeháme a začíname sa o beh pokúšať najskôr dva mesiace po zákroku (viď tabuľka nižšie).

Únavové zlomeniny vyžadujú špecifický režim, do ktorého patrí chôdza , ale nie behanie.


Plán bežca – nenásilného začiatočníka alebo bežca po ochorení

Týždeň
Trvanie behu
Trvanie rýchlej chôdze
1
5 dní  po  2 minúty 5 dní  po 3 minúty
2 5 dní  po  3 minúty 5 dní  po 2 minúty
3 3 dni  po  5 minút 3 dni  po 3 minúty
4 3 dni  po  8 minút 3 dni  po 2 minúty
5 3 dni  po  13 minút 3 dni  po 2 minúty
6 2 dni  po  30 minút


Podkolienky, návleky, ponožky

Ako výhoda sa pri behaní javí predovšetkým mechanicky podopierať lýtkové svaly a tlmiť otrasy, ktoré sú pri skákaní, pokluse a zmenách smeru časté a vyskytujú sa aj pri bežeckom tréningu v lese a zvlnenom teréne. Efektívnym môže byť aj zlepšenie biomechanickej funkcie svalov v dôsledku tlakom podmieneného zmenšenia prierezu svalového vlákna (priblíži sa viac k strednému ideálnemu vektoru ťahu) a „zahusteniu“ svalu.

Ešte účinnejšie sú tlakové zmeny, ktoré vyvolávajú kompresívne podkolienky (ale aj návleky a ponožky) v podkoží. Riedke podkožné väzivo má len minimálny vlastný tlakový odpor a pri dlhodobom výraznom prekrvovaní dolných končatín sa do neho po námahe „precedí“ tekutina z krvných vlásočníc (kapilár).

Vzniká opuch, ktorý je predovšetkým subjektívne vnímaný ako nepríjemná súčasť únavy zo záťaže. Kompresívne podkolienky tlak v podkoží značne priblížia tlaku v cievach a tým možnosť vzniku opuchov podstatne znížia. Samozrejme – ako u všetkých zdravotníckych pomôcok – o účinnosti rozhoduje individuálna schopnosť a znášanlivosť nosenia u každého jedinca.

Kompresívne podkolienky sa vyrábajú z rôznych materiálov. Tradičný je prírodný latex, z umelých materiálov sa používa elastan, mikrovlákno, polyamid, viskóza, lycra, bavlna aj hodváb. Zložky podkolienok musia byť priaznivé pre nosenie na koži – preto je tam bavlna. Hodváb a lycra sú pridané pre krajší vzhľad a striebro s acetátom zasa pre antimikrobiálny účinok. Častice striebra bránia množeniu baktérií a tým zabraňujú tvorbe zápachu.


Autor je primárom na Klinike telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave a športovým lekárom mnohých slovenských reprezentantov.


 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi