DOVERUN

Ako sa beh stal najmasovejším športom na planéte

Ako sa beh stal najmasovejším športom na planéte

 MUDr. Pavel Malovič

Dnes je už veľmi dobre známe, že nedostatok pohybu a nevhodná strava spolu s trvalým stresom vyvolávajú u ľudí civilizačné ťažkosti a ochorenia, o ktorých sa našim predkom ani nesnívalo.

Súvislé zvyšovanie životného komfortu, príjem nadbytočných „televíznych“ potravín a nápojov, využívanie všetkých výdobytkov technického pokroku a ich čoraz väčšia  dostupnosť pre všetkých, vedú, paradoxne, k prudkému poklesu zdravotnej odolnosti populácie. Matematicky vyjadrené: priamoúmerne s rastúcimi pôžitkami života to ide so zdravím ľudí z kopca. Civilizácia vychováva moderného, ale fyzicky a často psychicky zdecimovaného človeka.

„Priekopníci“ z USA

Podobnú „pilotnú“ situáciu zažili už v osemdesiatych rokoch USA. Vtedy americká vláda spolu s poisťovňami pomerne pružne zareagovali obrovskou a nákladnou kampaňou za zmenu životného štýlu, ktorá motivovala milióny ľudí k pravidelnému – hoci rekreačnému – športovaniu. Vzhľadom na náklady spájané s rozličnými pohybovými aktivitami z pohľadu dostupnosti a ekonomických úvah získalo unikátnu preferenciu behanie. V pomerne krátkom čase potom prudko poklesla chorobnosť Američanov, a teda aj náklady na výplaty nemocenského (tu je u klientov poisťovní motivácia určitými bonusmi, ktoré sú im vyplácané v prípade zníženia frekvencie návštev lekárov z dôvodov ochorenia za určité obdobie – napr. 3 rokov) a okrem iného sa zvýšila produktivita práce.

Neskôr – možno práve podľa amerického príkladu – sa práve beh stal najmasovejším športom na našej planéte. Väčšina ľudí, obzvlášť v jarných mesiacoch, ale aj v priebehu „teplej“ zimy, začne vykonávať tento druh pohybovej aktivity z prozaických dôvodov: chce si zlepšiť svoju fyzickú kondíciu alebo ubrať zopár kíl zo svojej hmotnosti a vyformovať postavu. Okrem toho to býva súčasťou vianočných a novoročných predsavzatí.

Za 2 z 0 na 10

Po ani nie veľmi dlhom čase ľudí tak trocha prekvapí, akou vášňou sa pre nich pravidelný beh stane. Začínajú od „nuly“ a po dvoch mesiacoch už ubehnú osem až desať kilometrov. Keď človek beží sám, vnútorne sa upokojí a pomaly sa začne lepšie cítiť, ocitne sa opäť vo svojej „vlastnej koži“, začne si sám seba viacej uvedomovať.
Keď spolu beží dvojica voľným tempom a pritom nenútene konverzuje, môže to byť tak trocha aj psychoanalytický model spojený s výrazným psychologickým efektom. Partneri sa nepozerajú na seba, ale pod nohy alebo vpred, každý je ponorený do svojich vlastných myšlienok. Neskúmajú reakcie jeden druhého, uvoľnene formulujú vety, prichádzajú rôzne myšlienky bez cenzúry a komunikácia je preto uvoľnenejšia, ba možno aj úprimnejšia.

Beh a klusanie

Rozdiel medzi nimi je v rýchlosti pohybu. Tých, čo zabehnú 1 600 metrov pod 9 minút, môžeme považovať za intenzívnych bežcov, a tých, ktorí na 1 600 metrov potrebujú viac než 9 minút,  za „klusákov” – prívržencov ležérneho tréningu. Je to ale individuálne – táto hodnota je „hrubá” a čísla sú zaujímavé od prípadu k prípadu.

Väčšina bežcov začína behanie pomalším tempom, skôr klusá. Je to relatívne najdostupnejší spôsob vytrvalostnej pohybovej aktivity – vždy sa nájde nejaká cesta alebo chodník, po ktorom môžeme kráčať a bežať, len čo vyjdeme z domu. Behaním sa získavajú blahodarné účinky vytrvalostného pohybu za relatívne najkratšie časové obdobie. A napokon - táto aktivita je zaujímavá aj preto, že oproti plávaniu, behu na lyžiach a väčšine iných účinných vytrvalostných pohybových aktivít nevyžaduje zvláštne pohybové schopnosti, je to prirodzenejší pohyb. Napokon – dostávame ho do vienka vo svojich genetických kódoch.

Vždy s rozumom

Problém nastáva pri výskyte zranení alebo preťažení, k čomu môže dôjsť v prípade nedostatočného zahriatia – rozcvičenia organizmu, po prekonaní najrozličnejších ochorení alebo ak sa začne behať „bez rozmýšľania“ hneď s veľkými vzdialenosťami. 

Dôležité je počúvať svoj organizmus: ak sa vzoprie bolesťou alebo „stratou dychu”, treba na to primerane reagovať a nebyť proti. Potenciálne nebezpečenstvo vyplýva aj z toho, že pri behaní došľapujú nohy na tvrdý podklad a môže dôjsť k nežiaducemu poškodeniu. Iným problémom je, že ak beháme v ovzduší plnom výfukových plynov, výrazne znižujeme tréningový efekt takejto pohybovej aktivity. Vtedy skúsme uvažovať radšej o inej vytrvalostnej pohybovej aktivite alebo behajme radšej na technicky dokonalých bežiacich pásoch.

Viac sa o behaní pri/po chorobe a úraze dočítate tu.


Autor je primárom na Klinike telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave a športovým lekárom mnohých slovenských reprezentantov.

 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi