DOVERUN

Beh mi pomohol víťaziť nad depresiami

Beh mi pomohol víťaziť nad depresiami

Už 37 rokov žije s manio-depresívnym syndrómom, ktorý jej pomáhajú zvládať lieky. Dnes jej však stačí len ich štvrtinová dávka, o zvyšok sa stará pravidelný pohyb. Pred tromi rokmi totiž začala behať.

Psychiatrická diagnóza nie je nič, s čím by sa človek chcel chváliť. Jana však o svojom živote s chorobou porozprávala rada – s odôvodnením, že snáď jej príbeh niekomu pomôže. Poprosila však o zmenu mena, aby ochránila svoju rodinu pred nepríjemnými poznámkami a predsudkami.   

„Beh zmenil môj život. Doslova,“ začína svoje rozprávanie usmievavá dáma krátko po päťdesiatke. „Mánio-depresiu máme v rodine. Trpela ňou moja mama, jej mama, mám ju ja i moja sestra. U nás dvoch sa ochorenie prejavilo v puberte. V manickej fáze sme boli veľmi veselé, ukecané a v depresívnej sme niekedy ani nedokázali vyliezť z postele. Nechceli sme ísť medzi ľudí, báli sme sa spoločnosti. Najťažšie to vždy bývalo na jeseň a v zime,“ hovorí.

V starostlivosti psychiatra je od strednej školy, teda takmer 40 rokov. Bežne fungovať jej pomáhajú viaceré lieky. Pred tromi rokmi, teda tesne pred päťdesiatkou, prijala výzvu zdravotnej poisťovne Dôvera a začala behať. Netušiac, ako sa to podpíše na jej psychickom zdraví...

Vďaka behu menej liekov

psychika.png  „Okolo našej dediny vedie trať jedných bežeckých pretekov. Už dlhšie som pokukovala po bežcoch, páčilo sa mi, akí sú mrštní, štíhli, ženy ako prútik. Preto som sa to rozhodla skúsiť tiež. Bavilo ma to, z tréningu som sa vždy večer vracala tak unavená, že jediné, čo som mala na mysli,  bola sprcha, večera a posteľ. Veľmi sa mi zlepšil spánok a lekár mi znížil dávky liekov z 200 mg najskôr na 100 a teraz, po troch rokoch od začiatku môjho športovania, už mám len 50 mg dávku,“ opisuje svoju cestu k športovaniu Jana.

Fyzická únava jej pomáha nemyslieť na nič negatívne, nedovoľuje jej riešiť temné myšlienky. Nielen, že dobre spí, ale aj jesenné rána, ktoré boli pre ňu kedysi ťažké, sú dnes oveľa krajšie. Von chodí každý deň bez ohľadu na počasie.

„V jeseni a v zime sa snažím prechádzať nielen večer, ale aj cez deň, lebo denné svetlo podporuje tvorbu serotonínu nezastupiteľného v predchádzaní depresiám a vitamínu D, ktorý vo zvýšenej miere potrebujú ženy v klimaktériu. V lete počas horúčav zas chodievam von skoro ráno.“ 

Vďaka bežeckému tréningu zvládla po niekoľkých mesiacoch dokonca polmaratón. Aj keď sa jej časom vrátili staršie problémy s kĺbom, neprestala sa hýbať.

„Len sa smejte...“

„Behať už nemôžem, ale každý deň chodím na prechádzky svižným krokom, vždy sa pri tom spotím. Aj ortopéd mi ich schvaľuje. Povedal, že keby som s pohybom prestala, bolo by to s mojimi kĺbmi ešte horšie. Som rada, že mi pohyb odobril, lebo mi to pomáha zvládať aj zmeny nálad spojené s prechodom. Cez víkend sa prechádzam aj 5 – 6 hodín, cez pracovný týždeň je to hodina až dve denne.“

Od prechádzok ju neodradili ani posmešky susedov. Dedina, kde Jana žije, je malá a nikto iný z jej obyvateľov nebehá. Priznáva, že nie je celkom jednoduché čeliť uštipačným poznámkam ostatných.

„Môjho syna, ktorý časom začal behávať so mnou, tieto posmešky napokon od behu odradili. Ale ja si pohyb nenechám znechutiť. Veľmi mi pomáha nielen psychicky, ale ako bonus som ešte aj schudla. Tak si hovorím, že len sa smejte. Vy ste tučné a ja šťastná a štíhla,“ uzatvára Jana svoj príbeh.

Názor psychiatra MUDr. Matúša Martinku

„Pohyb ako taký má naozaj pozitívne účinky na priebeh choroby. Znižuje počet epizód, je dôležitý pri rekonvalescencii, a preto ho aj svojim pacientom odporúčam. Keďže väčšina z nich je v aktívnom veku, sú celkom ochotní začať sa hýbať. Mám s tým dobré skúsenosti.“


 

Zľavy na štartovné a iné výhody

SÚŤAŽ: Zabehni si stovku s Jánom Volkom

 Chcete si vyskúšať beh na 100 m s najrýchlejším Slovákom všetkých čias? Zapojte sa do našej súťaže, troch z vás zoberieme na nezabudnuteľné stretnutie s Jankom Volkom.

Staňte sa našimi fanúšikmi