DOVERUN

Ján Volko: V roku mám len štyri týždne voľna. Viac by bolo na škodu

Ján Volko: V roku mám len štyri týždne voľna. Viac by bolo na škodu

Automaticky počítať s úspechom je prvým krokom k neúspechu. Zažil to aj náš najlepší šprintér v histórii Slovenska Ján Volko. 

Ktorý zo svojich doterajších úspechov považujete za najväčší?

Asi prvý vlani v Belehrade, kde som získal striebro na halových ME a vyrovná sa tomu zlato z ME do 23 rokov na 200 metrov. A porovnateľným výsledkom je 6. miesto z tohtoročných halových MS. 

Na MS v Londýne 2017 ste sa v dvojstovke dostali do semifinále, na stovke vám k rovnakému úspechu chýbala stotina. Zrejme to so sebou prinieslo aj tlak verejnosti na ďalšie úspechy. 

Vtedy som to ešte nevnímal, bol som nováčikom a nikto odo mňa ešte nič nečakal. Prišlo to až v tomto roku, keď mi to na ME v Berlíne nevyšlo podľa predstáv. Tlak už bol väčší, začal som si ho pripúšťať a zrejme preto to tak dopadlo. 

Ako veľmi s vami zamával tento „neúspech“ – ak sa to vôbec dá nazvať neúspechom?

Zo všeobecného pohľadu to až taký neúspech nie je. Dve trináste miesta sú pre slovenského šprintéra  kvalitné. Ide skôr o to, akým časom som ich dosiahol. A ten nebol úplne v súlade s tým, čo som predvádzal celú sezónu. Vyrovnávalo sa s tým naozaj ťažko, ale po týždni sme to s celým tímom hodili za hlavu a snažíme sa pracovať ďalej. 

Rozhodli ste sa niečo robiť inak?

V tréningu zatiaľ k zmenám neprišlo. Ale zmenil sa náš pohľad na úspechy a šport ako taký. Na ME každý čakal, že sa dostanem do finále, aj my. Už toto bola možno cesta k neúspechu. Preto sme si povedali, že to skúsime inak a pôjdeme na to zase pekne postupne od podlahy. Najprv rozbehy, potom semifinále, finále. Ak to vyjde – vyjde, ak nie, nič sa nedeje.

Čo považujete za to najdôležitejšie, čo vás dostalo tam, kde ste?

Sú to ľudia okolo mňa. Moja rodina, blízki a celý môj tím. Obaja tréneri – Naďka Bendová a Robo Kresťanko, fyzioterapeutka Janka Zavacká a manažér Alfonz Juck. Veľmi im za to ďakujem, sú to ľudia, ktorí ma držia nad vodou a práve oni sú tí, ktorí ma dotiahli tam, kde som teraz.

Vaša trénerka tvrdí, že nikdy neklamete a ste absolútne zodpovedný. Takýto ste boli už ako dieťa alebo sa vo vašom živote stalo niečo, čo rozhodlo, že taký jednoducho budete? 

Ono sa to vyvíjalo postupne, asi od môjho 17. – 18. roku života, keď som začal spolupracovať s mojím súčasným tímom. Snažil som sa byť zodpovedný, neklamať a robiť všetko naplno. Nebol tam nejaký konkrétny zlom, kedy by som si povedal, že som sa práve stal chlapom, ktorý bude dodržiavať určité zásady. 

Máte svoj bežecký sen? Stovka po 10 sekúnd?

Áno. Aj keď skôr by som si cenil dvojstovku pod 20 sekúnd, keďže to je moja obľúbenejšia disciplína. Ale to je asi ten najvzdialenejší sen, ktorý mám. Z tých bližších, ktoré by som si chcel splniť, je účasť na olympiáde. A z tých, čo sa mi už splnili, bolo prekonanie slovenských rekordov a posunutie tých časov na kvalitnejšiu úroveň.

Využívate aj mentálny tréning?

Doteraz som špeciálneho mentálneho kouča nemal. Ale využíval som mentálny tréning mojej trénerky, ktorá študuje tieto veci a snaží sa mi aj v tomto pomôcť. Začo jej veľmi ďakujem, lebo sú to nemalé hodiny strávené nad knihami, prednáškami a pri analyzovaní všetkých tých vecí okolo. Ale teraz po ME v Berlíne sme sa rozhodli, že sa stretneme so športovým psychológom a možno mi pomôže a uľahčí situáciu okolo toho tlaku a všetkých tých očakávaní pred vrcholnými podujatiami. 

janko_volko_HP.jpgEšte stále študujete na vysokej škole, máte nejaký individuálny študijný plán alebo ako zvládate zladiť štúdium a tréningy? 

Zo začiatku to bolo veľmi náročné. Športovcom neradi umožňujú individuálny študijný plán. Panuje tu taká mienka, že keď ste športovec, máte športovať a nie študovať. Dnes už ale vďaka dosiahnutým výsledkom úľavy mám a veľmi mi to pomáha. 

Koľko mesiacov máte v roku voľnejších a koľko je tých náročných?

Voľno mám zhruba  štyri týždne za rok. Viac to ani nemôže byť, lebo telo si potom odvykne od pohybu a je ťažké sa vrátiť späť. Už som to zažil. Po troch týždňoch ničnerobenia som bol na tom horšie, ako po dvoch mesiacoch intenzívneho tréningu. Voľno je potrebné, treba si fyzicky aj mentálne oddýchnuť, ale treba si dať pozor, aby to človek neprehnal.

Takže už zarezávate v tréningu naplno? 

Už. Prípravu na ďalšiu sezónu sme začali 17. septembra, najskôr nás čakajú halové ME v škótskom Glasgowe a v neobvyklom čase v októbri budú MS v Katare. Najväčším cieľom sezóny ale bude letná univerziáda, čo je v podstate olympiáda univerzít a je tam asi najvyššia šanca na dobrý výsledok. Na MS sa asi budeme sústrediť len na jednu disciplínu a aj to celkom nevieme, či sa podarí.

Prečo?

Lebo sa zmenili pravidlá a už sa nepostupuje podľa splnenia stanovených limitov. Zaviedol sa podobný systém, ako je v tenise. Teda rebríček, na základe ktorého sa 48 alebo 56 najlepších športovcov dostane na tie podujatia. Kvôli tomu je sezóna mierne narušená. V podstate neviete až do posledného momentu, či vôbec pôjdete na majstrovstvá. Ale určite má zmysel sa na ne pripravovať. Práve letná univerziáda je z tohto pohľadu významná. Dajú sa tam pozbierať dôležité body do rebríčka. (pozn.: niekoľko dní po vzniku tohto rozhovoru sa IAAF rozhodla vrátiť k systému limitov a kvalifikáciu na MS v Katare na základe rebríčka zrušila)

Bol Usain Bolt vašim vzorom? 

Čo sa týka výkonov, tak áno. Ale mal som možnosť stretnúť sa s ním a osobnostne mi až tak nevyhovuje. Čo, samozrejme, nespochybňuje, že je to skvelý športovec a legenda, ktorá dosiahla neskutočné výsledky. Ale mám iné športové vzory. V súčasnosti je to svetový rekordér na 400 metrov Van Niekerk. Mal som možnosť stretnúť sa s ním i porozprávať. Je to veľmi dobrý človek, veľmi skromný. A to, čo dosiahol, keď po vyše 17-tich rokoch prekonal svetový rekord Michaela Johnsona, to bolo niečo úžasné. On je pre mňa obrovský vzor. 

Bolt skončil s behaním a začal hrať futbal. Vy ste naopak s futbalom začínali, pozdával by sa vám návrat?

On ho nehral predtým, ja som si tým už prešiel a asi sa nechcem vracať.


 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi