DOVERUN

Štyridsiatnici sú najrýchlejší maratónci

Štyridsiatnici sú najrýchlejší maratónci

Návrat k behaniu po dvojmesačnej vynútenej pauze bol strašný, priznáva Marcel Matanin. Jeho najdlhší beh pred maratónom v Chicagu mal len 18 km...

Aká bola tvoja tohtoročná sezóna? 

Začala vynikajúco. V hale som zabehol na tréningu desiatku za 35 minút a to len tak – nesúťažne. Naozaj to vyzeralo, že sezóna bude dobrá. Chystal som sa na jarný maratón. Ešte predtým som si ale zabehol polmaratón vo Viedni. Aj ten začal veľmi dobre. Po 14. kilometer to vyzeralo na 1:12 v cieli, ale na 14. kilometri mi povolilo lýtko. Do cieľa som doklusal za 1:14.

Nabúrané plány?

Už to nebolo, čo som chcel. Musel som si dať pauzu. Ale už som bol prihlásený na Viedenský maratón, a tak som sa rozhodol, že ho pobežím aj s nedoliečeným lýtkom. A tam to všetko vyvrcholilo. Dobehol som ho síce pod tri hodiny, ale začali ma veľmi bolieť obe achilovky. Vyšetrenia ukázali, že síce nie sú roztrhnuté, ale je to dlhodobejšie zranenie a treba s tým niečo začať robiť.

Ako dlho si ostal bez tréningu?

Dva mesiace. Aj keď doktor povedal, že trošíčku sa hýbať môžem, ale obliekať sa pre tri kilometre behu alebo pre pol hodinku na bicykli pre mňa nemá žiaden význam. Čiže dva mesiace som ostal úplne bez športu. Moje celozimné plávanie a bicyklovanie som hodil za hlavu a pustil som tak celú triatlonovú sezónu. K športu som sa vrátil až koncom júna.

Marcel_Chicago.jpg

Aký bol návrat?

Vôbec to nebolo jednoduché. Prvý mesiac po návrate bol strašný. Začal som len veľmi pomaly a nie veľkú kilometráž, aby noha držala.

Koľko si behával?

Tak 8 – 10 km, žiadne veľké behy, len pomalé klusy. Najrýchlejšie tempo som mal okolo 4:45, čo je na mňa naozaj voľné klusanie. Ale noha držala. A tak som sa začal predsalen chystať na maratón do Chicaga. Ešte v lete to vyzeralo, že naň možno ani nepôjdem. Ale po mesiaci, keď som sa rozbehol, rozhodol som sa, že ho nepustím. Dal som si za cieľ zvládnuť ho za 2:50.  

Dá sa za tri mesiace natrénovať na maratón pod tri hodiny po dvojmesačnej pauze?

Telo si veľmi pamätá. Ak človek vypadne z tréningu napríklad kvôli zraneniu a neprešvihne to, vie sa veľmi rýchlo vrátiť späť. Určite nie z nuly, ale pokiaľ predtým trénoval, tak sa na pôvodnú úroveň vie vrátiť pomerne rýchlo. Ja som si trúfal na tých 2:50 aj keď som vedel, že nemám tých dlhých behov za sebou toľko. Vlastne žiaden. Môj najdlhší beh pred Chicagom bol asi 18 km, čo je na maratón šeredne málo.

Ako to šlo?

Rozbehol som sa tempom 3:45 – 3:43 min/km. Hovoril som si, že pokiaľ mi to vydrží v pohode aj po štyroch minútach, tak by to mohlo byť fajn. Vydržalo mi to po 31. kilometer. Tam som ale začal cítiť, že to už nie je celkom ono. Na 38. kilometri to ešte stále boli pekné 4 minútky na kilometer a potom to už išlo len dole. S výnimkou posledného kilometra, to som sa ešte dokázal vyhecovať a dal som ho v tempe pod 4 minúty. Ale už to bolo trápenie.

Aký si mal výsledný čas?

Bolo to 2:56:05. Teda nie to, čo som chcel. Aj keď stále je to pod tri hodiny a splnil som si limit na ďalší maratón, ktorý, ak budem zdravý, pobežím o dva roky v Bostone.

Na akých priečkach medzi maratóncami vo svete sa pohybuješ vo svojej vekovej kategórii?

V Chicagu som vo svojej kategórii skončil na 812. mieste, ale v celkovom poradí som bol 896. Ten rozdiel medzi elitou a štyridsiatnikmi je strašne malý. *

To znamená, že najrýchlejší amatérski maratónci sú štyridsiatnici.

Áno. Veľmi ma prekvapilo, že medzi umiestnením v mojej vekovej kategórii a celkovým poradím je cca 60 – 70 miest. Čo je naozaj veľmi málo.

Marcel_do_vrchu_2017.jpg Čo ďalej?

V tom mám celkom jasno. V pondelok po maratóne, keď som bol ešte stále v Chicagu, som totiž dostal mejl, že ma vyžrebovali na maratón v Londýne 2019. Po štyroch rokoch čakania. Nesmierne ma to teší, mám ďalšiu motiváciu. Verím, že sa prichystám lepšie, ako teraz do Chicaga. Samozrejme, ak zdravie bude slúžiť.

To máš presne pol roka na prípravu, máš ju už nejako premyslenú?

Určite. Nebudem ju špikovať do nejakej veľkej rýchlosti, radšej budem budovať tempovú vytrvalosť, aby som predišiel zraneniu. Predsalen, môj organizmus už nie je úplne najmladší a svaly potrebujú dlhšiu regeneráciu.

Ešte stále ťa ženie dopredu vidina lepších časov alebo tie už veľmi neriešiš?

Nemôžem povedať, že neriešim. Táto motivácia tam je stále. Závisí to od toho, kam ma nohy pustia, čo mi dovolí moje telo. Ale pod 2:50 by som ešte chcel niekde bežať. Na jar to s týmto cieľom určite skúsim.

Maratón v Chicagu bol tvoj tretí z veľkej šestky. Ktoré ti ešte chýbajú do zbierky?

Mám za sebou aj Berlín a New York, na jar pobežím v Londýne, o dva roky v Bostone a potom mi ostane ešte Tokyo. Aj to by mohlo vyjsť, lebo je tam jednoduchšie sa dostať, než do Londýna. Stačí splniť časové limity, čo v Londýne nie je pre cudzinca možné a musí sa spoľahnúť len na lotériu. Niekto márne čaká na Londýn aj desať rokov.

Čo hovoríš na mladú generáciu našich maratóncov?

Tibor Sahajda teraz v Košiciach bežal vynikajúco. Teším sa, že konečne niekto vyrástol a začal skvele behať. Dúfam, že sa k nemu ešte niekto pripojí. Čo sa týka žien, veľmi ma teší, že sa skvele ukazuje moja zverenkyňa Veronika Zrastáková. Ešte síce maratón nebežala, ale vyhrala polmaratón v Košiciach i v Bratislave, dostali sme sa pod 1:20. Verím, že na jar to bude ešte lepšie a necháme sa prekvapiť, aký z toho bude maratón.

Nedávno si začal aj s triatlonmi, prečo?

Chcel som zmenu. Nech to nie je len o behu, ale aj o tom, že sa viem posadiť aj na bicykel a viem si ísť aj zaplávať. Tak som to skúsil a budem pokračovať aj v ďalšej sezóne. Šprint triatlon alebo olympijský. No niekedy skúsim aj ironmana. Ale teraz nie. Na to sa treba pripraviť poriadne, aby to nebolo len o tom, že som ho absolvoval, ale nech už je to s nejakým slušným výsledkom.

marcel_dog2.jpg A čo preteky psích záprahov, ešte sa im venuješ?

Ešte áno. V októbri sme mali preteky v Mošovciach a v Šamoríne a v polovici novembra chystáme Majstrovstvá sveta psích záprahov na suchu. Uvidíme, ako to bude so snehovými podmienkami, zatiaľ sú v zime naplánované len jedny preteky v Zuberci. Ale možno niečo vymyslíme aj pod Tatrami.

Ako majster sveta a majster Európy v psích záprahoch s bežkami sa nechystáš na tie originálne 1000 km dlhé preteky na  Aljaške?

Zatiaľ nie, zatiaľ mi tie klasické behy stačia.


* dodatočné spresnenie: Marcel Matanin skončil v Chicagu vo svojej vekovej kategórii na 107. mieste. Čisto medzi mužmi sa umiestnil na 812. priečke a v celkovom poradí na 896. priečke.


Kto je Marcel Matanin

Účastník olympiády v Aténach v roku 2004, maratónec s osobným rekordom 2:17:23, majster sveta v behu do vrchu a majster Európy a sveta v psích záprahoch. Dnes predseda Atletického zväzu Bratislava, tréner a stále aktívny bežec.

Jeho blogy, v ktorých radí bežcom, nájdete na tejto stránke.


Foto: archív MM (Chicago 2018, striebro z MS veteránov v behu do vrchu 2017, preteky psích záprahov)

 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi