DOVERUN

Keby ma doping súperky obral o pódium, mrzelo by ma to viac

Keby ma doping súperky obral o pódium, mrzelo by ma to viac

 Mária Katerinka Czaková je najúspešnejšia chodkyňa v histórii Slovenska. V roku 2018 si utvorila osobné rekordy na všetkých tratiach a na ME v Berlíne skončila šiesta. Občas trénuje bežcov, strava Mateja Tótha jej nesadla a tvrdí, že točiť sa 50 km na kilometrovom úseku nie je na hlavu.

Máš za sebou rekordný rok, utvorila si si na každej vzdialenosti nové osobné rekordy. Čo sa zmenilo v tvojej príprave alebo v živote, že ti šla výkonnosť takto hore?

Začali sme trénovať na 50 km, takže som robila viac objemu, viac intenzity, viac všetkého a to sa prenieslo do všetkých – aj tých kratších disciplín.

Tréner o tebe hovorí, že na ženu zvládaš nenormálne tréningové dávky, dokonca väčšie, ako niektorí chlapi...

Tým, že som vedela, koľko trénuje Maťo (Tóth) a že päťdesiatka nebude ľahká, tak som sa hlavou nastavila na náročnú prípravu. Bola som zmierená s tým, že toto bude ťažký rok, že toho bude strašne veľa. Tak som si to vsugerovala, že sa mi potom zdalo, že až tak veľa ani netrénujem. Tréner mi povedal, že tiež tam ešte vidí rezervu 400 kilometrov.

Na tohtoročných ME v Berlíne si bola šiesta, ale striebornej Ukrajinke nedávno zistili doping – znamená to, že sa posúvaš na piatu priečku?

Teoreticky by to tak malo byť, ale neviem, ako to dopadne. Ona má teraz stopku, možno sa čaká na B vzorku a možno potom príde k tomu oficiálne vyjadrenie. Ak sa doping potvrdí, potom sa posuniem vyššie.

marika2.jpg Ako to vníma športovec, ktorý prišiel o možnosť radovať sa v cieli z piateho miesta?

Keď som prišla do cieľa, tak na výsledkovej tabuli svietilo piate miesto. Mali tam preklep. Ale pokiaľ to nie je medaila, človek to až tak nerieši. Ak sa posuniem, veľmi ma to poteší, ale oveľa viac by ma mrzelo, keby som bola štvrtá a teraz sa posuniem na tretie miesto bez toho, aby som si užila pódium a všetko okolo toho. 

V posledných rokoch si sa na vrcholových podujatiach umiestňovala na 30. až 50. mieste. Verejnosť takéto umiestnenia nepovažuje za úspech - nedávali ti to pocítiť, že čakali od teba viac?

Už len tým, že musím splniť limity, aby som sa dostala na MS, ME alebo na olympiádu, a moje výsledky sú cca o sedem minút lepšie ako stanovený limit, tak to nie je zlé. Ale občas sa človek stretáva s tým, že sa od neho čakalo viac... Preto som rada, že som v tomto roku ukázala, že patrím do tej dvadsiatky na svete na 20 km. Na 50 km som vôbec netušila, ako to dopadne. Bol to risk. A vyšiel. 

Vrátim sa ešte k tým predošlým umiestneniam – nerozmýšľala si aj nad koncom kariéry?

Keď človek na vrcholovom podujatí nepodá taký výkon, na aký vie, že má natrénované, tak to bolí a hnevá a človek potom máva také myšlienky, že trénujem, trénujem a nič z toho... Väčšinou sa ale z toho vyspím a trénujem ďalej. 

  Narážaš na Rio?

Aj. Aj na ME v roku 2014. 

Kde si zobrala silu nevzdať to?

Ja som typ človeka, ktorému keď niečo nevyjde, tak musí dokázať sám sebe, ale i ostatným, že nie je to tak, ako to vyzerá. Keď mi nevyšiel rok 2014, tak o rok neskôr som si zašla nový osobák a pekne som sa umiestnila aj v pohári. Neviem, či je to motivácia, skôr také to: Ja vám ukážem, ešte nie som do starého železa! Rio nebolo až také zlé, ale nebolo to to, čo som od seba ja sama čakala. 

Takáto húževnatosť je tvoja bežná povahová vlastnosť alebo ju vyzúvaš spolu s teniskami?

Odmala som taká, že všetko musím mať spravené čo najlepšie. A keď to nie je tak, ako si to predstavujem, tak to budem robiť dovtedy, kým nie som spokojná.

Okrem trénovania ešte stále študuješ ako doktorandka v odbore športová edukológia – aj to budeš chcieť robiť?

Chcela by som. Keď raz skončím s aktívnym športovaním, tak by som nechcela šport úplne od seba odsunúť. Tým, že som zvyknutá cestovať a byť stále niekde inde, neviem si predstaviť, že by som sedela osem hodín v kancelárii. Ťahá ma to učiť a možno popritom trénovať.

Deti alebo dospelých?

Deti. Lebo dospelí už majú svoje návyky a tam sa oveľa ťažšie niečo mení. Aj som to skúšala zopárkrát u svojich kamarátov. Napísala som im tréningový plán, strávila som nad tým kopu času a nakoniec to dopadlo tak, že prvý týždeň ho dodržiavali poctivo, v druhom týždni už vynechali dva – tri tréningy a potom to šlo do stratena. 

To boli tréningové plány na chôdzu alebo na behanie?

Na behanie.

Chodkyňa trénuje bežcov?

Prečo nie? Mám na to školu – trénerstvo a učiteľstvo, tam sme prebrali všetko.

Marika1.JPG Nelákalo ťa nikdy presedlať na beh?

Nie. Chodila som do atletickej triedy, kde som si mohla vyskúšať všetko. Rýchla som nebola, ale vytrvalosť som mala výbornú. Vyskúšala som chôdzu na dva kilometre, celkom sa mi to páčilo, a tak som pri nej ostala. Keď som sa prvý raz dozvedela, že ženy budú mať aj 50 km disciplínu, tak som si povedala, že ktorá psychopatka by sa na to dala. A o rok som sa zaradila medzi ne.

Občas ťa ale vídať aj na bežeckých podujatiach. Napríklad Beh zoborskou lesostepou...

To je ale v rámci prípravy. Nezačíname hneď s chôdzou, najskôr mávame behy. Aj kopce. Ako zmena je to dobré aj v rámci oddychu. Tiež v Tatrách na Night rune som bola. 

V akom tempe beháš? 

Podarí sa aj 4:05, 4:30 min na kilometer. Ale lepšie sa cítim v chôdzi. Ak raz budem na materskej, tak ani vtedy by som nechcela behať, ale asi skôr zostať pri tej chôdzi. Aj keď to možno bude smiešne.

Podobne ako Matej Tóth aj ty si zmenila svoje stravovacie návyky. Ako veľmi si dávaš pozor na to, čo ješ?

Začala som so zmenou stravy vtedy, keď s tým prišiel Maťo. Jemu nízkosacharidová strava prospela, mne nie. Všetko mi šlo do svalov. Namiesto toho, aby som šla s váhou dole, som sa nafukovala. Nohy som z mäsa mala ako kulturistka. Tak som svoju stravu upravila. Dávam si menej mäsa, veľa zeleniny, ale ostala som aj pri ryži a cestovinách. Paradoxne,  šla som s váhou dole a cítila som sa lepšie. Takto jedávam, keď veľmi veľa trénujem. Inak nemám úplne striktnú diétu. Dávam si ale pozor na to, čo jem a prispôsobujem to tréningovej fáze, v akej sa nachádzam. 

Budúci rok bude sezóna veľmi dlhá, keďže MS v Dohe sú posunuté na koniec septembra. Máte nejakú špeciálnu taktiku, ako natiahnuť výkonnosť, aby ti vydržala?

Najskôr sme sa bavili, že začnem trénovať neskôr. Lenže tým, že 50 km  nie je zatiaľ olympijská disciplína, potrebujem plniť kritériá na dvadsiatku. Nemôžem si teda dovoliť odložiť pretekanie. Potrebujem čo najlepšie zájsť dvadsiatku a nie jednu, keďže nejdeme už na limity, ale nové pravidlá zaviedli ranking. Každé preteky sú obodované a podľa bodov sa bude vyberať. Takže, najskôr si musím zaistiť miestenku na dvadsiatke a keď schvália aj pätdesiatku, potom sa budem sústrediť na ňu. Bude to o dosť ťažšie, lebo až tri týždne pred olympiádou sa dozviem, či na ňu vôbec idem. Práve kvôli tej zmene pravidiel a rankingovému systému. Doteraz sa dali plniť limity na olympiádu dva roky dopredu...

Ako sa dajú psychicky zvládnuť preteky na 50 km, kde sa točíš na kilometrovom úseku?

Bála som sa toho, že to bude na hlavu, ale kupodivu mi to strašne rýchlo ušlo. V Berlíne to bol dvojkilometrový okruh a ten mi, paradoxne, sedel menej ako kilometrový. Len nechcem počuť, že som v polovici. V Berlíne som napríklad vôbec netušila, koľko mi ostáva do konca.

Aký je tvoj vysnívaný čas, strop, ku ktorému by si sa chcela priblížiť?

Na 50 km sa určite mám kam posúvať. Napríklad v Dudinciach, kde som zašla zatiaľ svoj najlepší čas, som sa prvých 30 km len prechádzala. A na 20 km by som sa strašne chcela priblížiť k 1:30 hod. Už nech to tam svieti. Aj keby to malo byť 1:30:58. Dávam si reálne ciele, ktoré viem, že sa dajú splniť. 


Foto: archív MKC

 

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi