DOVERUN

Slovenskí olympionici: Beh je pre nich radosť, zábavný úlet i muky

Slovenskí olympionici: Beh je pre nich radosť, zábavný úlet i muky

Jeden pri behu trpí, druhý sa odtrhne aj na sto kilometrov. Biatlonista futbalistom a plavec bežcom. Kto je kto sa dozviete v našom rozhovore s olympionikmi Dušanom Šimočkom, Pavlom Hurajtom, Richardom Nagyom a Ladislavom Škantárom.

Dušan Šimočko (biatlon, 18. miesto na OH vo Vancouveri 2010)

Boli ste na dvoch olympiádach, dnes už nie ste aktívny športovec. Alebo ste?

Aktívne sa venujem športu stále. Životný štýl núti bývalých športovcov hýbať sa ďalej. Lebo keď sa človek prestane raz hýbať, začne mať zdravotné problémy. Najjednoduchší spôsob je beh, mali sme ho aj v letnej príprave. V biatlone je dôležitý komplexný tréning, spojiť nejakú aktivitu so streľbou. Či už je to beh, kolieskové lyže alebo bicykel. Ten beh je najjednoduchšou formou v lete a je aj súčasťou letného biatlonu.

Keď ste prestali s aktívnou športovou kariérou, tak ste si dali nejakú pauzu alebo ste plynule prešli do hobbíkovského behania?

Musím priznať, že rok som nerobil vôbec nič. Bol som unavený a vyhorený z aktívnej kariéry. Rok a pol nato, ako som skončil, som si dal za cieľ zabehnúť ponitriansku stovku, čo sú 107 km dlhé preteky z Handlovej do Nitry. Bola to pre mňa výzva, ktorú som chcel zvládnuť a podarilo sa mi to.

Čo vám napadlo rozhodnúť sa po roku a pol ničnerobenia zabehnúť stovku? Stávka?

Nie, to bolo také vnútorné nastavenie. Nedá sa povedať, že som nerobil vôbec nič, udržiaval som sa, napríklad som jazdil do práce na bicykli, ale nerobil som nejaké vážne súťaže. Nevenoval som sa príprave plánovane, iba keď ma kamaráti zavolali, aby som sa šiel s nimi prebehnúť. Aj toto bol jeden z tých prípadov. Jeden kamarát povedal, že potrebuje nejakého pacemakera, chcel, aby som mu robil "zajaca", chcel to zbehnúť pod trinásť hodín. Nakoniec on nechal mňa na 85. kilometri, lebo mi odišli kolená a kríže, tak som sa musel chvíľku z toho spamätávať. Ale ešte som ho dobehol a do cieľa sme dorazili spolu.

Teraz koľko toho nabeháte za mesiac?

Mám aj hodinky, ktoré vedia merať všeličo, ale som v tomto lajdák, aby som si všetko meral. Ale je to tak raz týždenne asi 20 kilometrov.

simocko_s_otcom.png

Dušan Šimočko (vpravo) propaguje biatlon medzi deťmi, vyskúšať si ho môžu vďaka špeciálnym laserovým puškám.

Richard Nagy (plávanie, 9. miesto na OH v Riu 2016)

Rekordy robíte síce vo vode, napriek tomu, čo pre vás znamená beh?

My sme to  mali dlho v príprave ako doplnkový šport. Aj som trénoval s triatlonistami, aj s Rišom Vargom a ďalšími asi pätnástimi triatlonistami, takže ja som veľa, veľa behával. Dnes to trochu zanedbávam, ale stále si dám nejaké preteky dvakrát do roka. Teraz v lete sme šli Od Tatier k Dunaju.

Aké to bolo?

Dosť nepríjemné, keďže to bol môj prvý beh v roku 2017. Bežal som za tím Pleciho dvanástka.

Pôjdete aj tento rok?

Áno, sme prihlásení, ak nebudem mať Európu v tom čase, tak by som mal ísť.

Trénujete už?

Ále kde, behávam na Silvestra cez mosty, potom v lete nejakú hlúposť a potom zas na Silvestra.

Akým tempom zvládate tie zhruba desaťkilometrové úseky?

Nepozerajte si to radšej. Dali mi úseky, ktoré boli buď do kopca alebo veľmi bludné a dlhé, šiel som so samými gazelami, čiže bolo to také... Prvý úsek super fantázia, druhý sa mi už išlo na konci trošku zle a tretí som sa len tak plížil, lebo sa nedalo vymeniť s nikým. Bol to boj. Ale okolo tých štyroch minút na kilometer viem bežať, keby som trénoval.

Ladislav Škantár (vodný slalom C2, s bratrancom Petrom zlatý na OH v Riu 2016)

Vy zbierate medaile sediac v loďke, viete aj behať?

Štandardne to býva tak, že v tréningovom procese sú rôzne disciplíny a doplnkové športy, ktoré musíme absolvovať. Beh je toho súčasťou, no musím priznať, že ho nemám rád, mňa to veľmi bolí. A nemám na to ani predispozície, aby bol zo mňa niekedy bežec. Keď nemusím, tak nebehám, ale je to súčasť môjho tréningu. V tréningu je dôležité pracovať na tom, čo je najslabšie, u mňa je to beh, tak sa snažím namotivovať, aby ma to bavilo.

V rámci tréningu toho koľko nabeháte a ako často?

Máme to rozdelené na suchý beh a beh na lyžiach. Minimálne dva - trikrát do týždňa musíme absolvovať behanie či už formou nejakého iného športu - napríklad florbalu alebo klasický beh.

A suchý beh je u vás koľko - päť, desať kilometrov alebo polmaratón?

Ja idem na tepy, na vzdialenosť sa nezameriavam. Väčšinou je to tak do hodinky a v rozmedzí mojich tepov, aby som sa držal a rozvíjal si aeróbnu vytrvalosť.

Konkrétne číslo z vás teda nedostanem.

Nie, radšej ho nepoviem, lebo by ľudia neverili, že môžem byť profesionálny športovec, keď toľko odbehnem.

Rišo Nagy sa priznal, že bežal a opäť pobeží Od Tatier k Dunaju, Dušan Šimočko zabehol zas stovku, vás asi na takýchto podujatiach neuvidíme...

Určite nie. Včera som si akurát vyskúšal trenažér na bicykli. Dal som si súťaž s Kubom Grigarom. Najskôr sto metrov, to bolo ešte v pohode, potom sme si dali tristo a keď som zostúpil z bicykla, skoro som odpadol.

Pavol Hurajt (biatlon, bronzový na OH vo Vancouveri 2010)

Po skončení aktívnej športovej kariéry ste si otvorili reštauráciu, beháte dnes aj inak, ako z kuchyne k hosťom?

Po tom, ako sa skončili moje posledné olympijské hry v Soči, chcel som si od športu oddýchnuť. Telo ešte ako-tak drží pokope, ale hlava bola už unavená. Šestnásť rokov som bol v profesionálnom športe, dva roky ešte v juniorskom, predtým v dorasteneckom a žiackom veku. Tá hlava už toho mala veľa. Potreboval som robiť nejakú inú činnosť, ako behať.

Dokázali ste sa k nemu po čase vrátiť? Obujete si dnes ešte tenisky alebo bežky?

Veľmi málo. Keď idem na bežky, tak so synom, ktorého učím lyžovať. Ale chodím si zahrať futbal. Hrával som ho ako žiak, keďže ale ide o kontaktný šport, nemohol som po vstupe do biatlonovej reprezentácie riskovať zranenia, tak som od neho upustil. Teraz je to celkom sranda, som v kolektíve a mám aspoň trošku pohybu.

Za aký klub hrávate?

Už len za starých pánov. Za Štrbu a tiež ako výpomocný hráč v nedeľu poobede aj v Pribyline.

Koľko rokov má váš syn? Bude z neho biatlonista?

Má šesť rokov, lyžovať vie, bežky má. Keď nám vyjde čas, chodievame spolu. Ale do ničoho ho netlačím, rozhodne sa sám, keď bude starší.

4rozhovor2.jpg

Očné vyšetrenie Pavla Hurajta v Zóne zdravia v rámci Roadshow Slovenského olympijského tímu ukázalo, že stále vidí ako rys. Ladislav Škantár otestoval svoje pľúca, môže z nich smelo naplno zakričať v cieli víťaznej jazdy.
 

Žiadne bežecké podujatia

Zľavy na štartovné a iné výhody

Zabudnite na "MUDr. Googla"

  Vynechať tréning kvôli bolesti alebo sa spoľahnúť, že sama prejde. Kto z bežcov niekedy neriešil túto dilemu?

Staňte sa našimi fanúšikmi