DOVERUN

Namiesto do cieľa dorazili do nemocnice

Namiesto do cieľa dorazili do nemocnice

 O tom, koľko práce mali záchranári na 12. ročníku ČSOB Bratislava Marathonu a ako si bežci na pretekoch sami sebe škodia, hovorí Peter Lakomý z Falck Záchranná.


Aký bol 12. ročník ČSOB Bratislava Marathonu z pohľadu záchranára?

Bolo viac práce ako po minulé ročníky. A to aj napriek krásnemu a teplému počasiu.

Možno práve kvôli tomu teplu...

Pravdepodobne to bolo spôsobené aj tým teplom. V niektorých prípadoch ale skôr  nepripravenosťou niekoľkých bežcov.

Čo to znamená – nepripravenosťou?

Niektorí pociťovali kŕče, priebežne nedopĺňali dostatočné množstvo tekutín a minerálov.

Koľko ste mali spolu všetkých zásahov v priebehu soboty a nedele?

Spolu sme ošetrili šesť divákov a trinásť bežcov, s menšími i väčšími zraneniami.

Kde ich bolo viac - na trati, či v cieli?

Bolo to tak pol na pol. Aj na trati sme riešili prípady, aj v priestore cieľa.

Ošetrovali ste aj divákov?

Áno. Pomáhame všetkým účastníkom podujatia – či sú to bežci alebo diváci, nikoho nemôžeme odmietnuť. Ošetrovali sme napríklad malé dieťa s rozbitou hlavou, ktoré spadlo z múrika. Vyskytli sa ale aj úrazy dospelých.

Čo bolo u bežcov najčastejšou príčinou vášho zásahu?

Celkové príčiny nevieme, lebo nemáme správy od pacientov, ktorých sme previezli do nemocnice. U nás boli odsledovaní, poskytli sme im prvú pomoc, ale viacerých sme museli odviezť do nemocnice na ošetrenie, keďže ich zdravotný stav sa nezlepšoval ani po našej liečbe.

Boli to vážne stavy?

Mali sme tam aj pacienta, ktorý trpí istým ochorením a podľa mňa by na takéto preteky ani nemal ísť. Samozrejme, na štartovom čísle nemal uvedené ani meno, ani žiaden údaj o svojej chorobe či kontakt na svojho blízkeho. Ani to, že berie nejaké lieky. Našťastie spolu s organizátormi sa nám podarilo zohnať jeho sestru. Čiastočne síce vedel povedať niečo o svojom zdravotnom stave, ale keďže ten sa stále nezlepšoval, poslali sme ho do nemocnice na ďalšie vyšetrenia.

Akým ochorením trpel?

Mal epilepsiu.

Ako často sú za kolapsovými stavmi bežcov práve takéto ochorenia? 

Pokiaľ si to ľudia neuvedú na štartové číslo, my sa o ich ochoreniach len ťažko dozvieme. Nemajú ani telefón pri sebe, aby sme sa skontaktovali s ich príbuznými. Pokiaľ sa vieme s organizátorom dohodnúť, že nám na základe jeho štartového čísla donesú zo šatne jeho veci a my tam nájdeme telefón, spojíme sa s jeho príbuznými, a tak sa vieme dopátrať k informáciám. Ale u tých ostatných pacientov, ktorých sme viezli do nemocnice, sme sa k ich diagnózam nedopátrali. Možno sú to ochorenia, o ktorých ani sami nevedia. Ale pokiaľ vedia a napriek tomu si na štartové číslo tieto informácie neuvedú, je to od nich veľmi nezodpovedné.

Pritom organizátori opakovane vyzývali bežcov, aby si vyplnili zadnú stranu štartového čísla, zdôrazňovali dôležitosť týchto informácií...

Dokonca už pri registrácii mali bežci uviesť do formuláru, či trpia nejakým ochorením alebo majú zdravotné problémy a koho treba kontaktovať v prípade potreby. Ak človek neuvedie pravdivé údaje, môže uškodiť sám sebe. Tie dôležité informácie tam musia byť. Ak budeme vedieť, že ide o srdciara, tak je veľká pravdepodobnosť, že skolaboval práve pre srdcové ochorenie a nie z vyčerpania. Vieme potom rýchlejšie správne vyhodnotiť jeho stav a skôr pomôcť.

Ako reagujú bežci, ktorých ošetrujete na trati – sú nahnevaní, že nemôžu dokončiť svoje preteky alebo sú vám vďační za pomoc?

Samozrejme, že nie sú radi, že nemôžu dobehnúť do cieľa, ale viacerí z nich pochopia, že nie je dobrý nápad to prepáliť a ublížiť si. Radšej tú medailu v cieli oželejú. Všetci bežci, ktorí potrebovali náš zásah cez víkend, nám veľmi ďakovali. Boli radi, že sme im pomohli. Hoc len za to, že sme ich v cieli pridržali, keď dobehli a nevládali. Alebo aj za to, že sme sa ich iba opýtali, či sa cítia dobre a nepotrebujú pomoc.

Čo vám najviac komplikuje situáciu pri zásahoch na bežeckom podujatí?

Asi je to ten dav ľudí v priestoroch cieľa. Pochopiteľne, každý sa chce prísť pozrieť na svojho blízkeho alebo kamaráta a tešiť sa s ním, že tie preteky zvládol. Preto je tam vždy najväčší dav. Zároveň sa ale cieľový koridor veľmi prísne stráži, aby bol vyprázdnený a boli v ňom len dobiehajúci bežci - aby sme sa vedeli dostať k pacientovi. Boli prípady, že sa niektorí diváci pokúšali preliezť zábrany, no organizátori ich odtiaľ včas poslali preč.

A čo vám najviac pomáha?

Komunikácia s organizátorom a so všetkými zúčastnenými. Tú sme si nastavili pred pár rokmi úplne perfektne do detailov aj s ostatnými zdravotníkmi, ktorí tam poskytujú zdravotnú starostlivosť. Máme vlastnú frekvenciu pre naše vysielačky, čiže nepočujeme informácie typu, či je na občerstvovačkách dosť vody alebo nie a podobné organizačné záležitosti. Nie sme ničím rušení, riešime len zdravotnú starostlivosť.

Ako má reagovať bežec, keď vidí, že niekto na trati skolaboval?

Je to podľa mňa prirodzené, že keď vidím, ako niekomu prišlo na trati zle, tak sa mu snažím pomôcť. Vtedy môj osobný výsledok behu je druhoradý. Organizátorov na trati je dosť, aby sa postarali o bežca, ktorý má problém a zavolali pomoc. Potom môžem pokračovať ďalej v behu.

Za aký čas sa viete dostať k nahlásenému prípadu?

Závisí to od premávky, počtu bežcov na trati a prejazdnosti ulíc. Ak máme správne informácie,  vieme byť na mieste do pár minút.

Aký zásah na bežeckých podujatiach vám najviac utkvel v pamäti?

Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď sme dostali hlásenie, že odpadol bežec na jednom z tých kratších behov v Sade Janka Kráľa. Bežal s nejakou skupinou, v ktorej boli dokonca aj lekári a tí mu hneď začali poskytovať prvú pomoc. Následne zavolali nás, oživili sme ho. Zhruba po dvoch mesiacoch sa pacient sám ozval a poďakoval nám.

Čo bolo príčinou jeho problémov?

Tiež to bol epileptik a mal aj nejaké iné zdravotné problémy.

Čo by ste odporúčali bežcom, aby ste pri nich nemuseli zasahovať? A keď už, tak aby to bolo čo najefektívnejšie?

Tým, že aj ja som bežec, tak viem, aká dôležitá je dôsledná príprava na preteky. Fyzická aj psychická. A samozrejme uviesť všetky dôležité údaje o zdravotnom stave na zadnú stranu štartového čísla. Aj tie ochorenia, ktoré sú na prvý pohľad možno banálne, ako je napríklad alergia. Tiež lieky, ktoré užívajú i to, na aké lieky mám alergiu. Aj keď sa možno zdá, že tie informácie s behom priamo nesúvisia, môžu nám veľmi pomôcť. 


Foto: archív P.L.

 

Žiadne bežecké podujatia

Zľavy na štartovné a iné výhody

Zabudnite na "MUDr. Googla"

  Vynechať tréning kvôli bolesti alebo sa spoľahnúť, že sama prejde. Kto z bežcov niekedy neriešil túto dilemu?

Staňte sa našimi fanúšikmi