DOVERUN

Ponk - čľup

Ponk - čľup

 Verím, že každá bežkyňa, každý bežec má svoj rebríček najobľúbenejších miest na behanie. A nepravidelne ho obmieňa podľa toho, či sa jej, jemu pritrafí nová trasa, prípadne sa výrazne zmení tá pôvodná, najobľúbenejšia.

Apropo zmena! Rád behám po vychodených chodníčkoch, najmä tých lesných, kde už nemusím toľko hľadieť pod nohy. Hrozba zakopnutia o koreň či skalu je výrazne nižšia a mám čas sa viac kochať prírodou.

No rovnako neodolám vyskúšať niečo nové, keď dostanem odporúčanie od iného bežca. To sa mi nedávno aj stalo. Bol som si zabehať okolo jedného jazierka poriadny kus cesty od Bratislavy. Poslal ma tam bežec, ktorého som stretol na recepcii hotela.
Udupaná vrstva štrku a zeminy, akoby ju valcom prešiel, ovál nepravidelného tvaru s nulovým prevýšením a jazierkom uprostred. Ukrytý v malom údolí, bez silného vetra a priveľkého počtu stromov, proste 800-metrový bežecký sen pre ľahký tréning. Nikde ani nohy, len moje dve čugane.

Aj to tak spočiatku vyzeralo. Nebol som ani len v polovičke prvého oválu a už nastupovala bežecká nirvána. Príjemné slnko, takmer bezvetrie, ľahké nohy, čo viac som si mohol priať.
Tak si vám bežím, na tvári úsmev spokojného dvojročného decka, keď si zrazu uvedomím, že kus trate je prekrytý akousi klietkou z pomerne hustého pletiva. Doslova celý chodník z jednej strany na druhú, takže som vbehol do akéhosi tunela. Nechápem kde sa to tam vzalo, ani akú funkciu to plnilo, no pôsobilo to divne.

Pripadal som si ako v pomyselnom podmorskom akvarku, kde vám nad hlavou aj po oboch stranách plávajú ryby. Nuž tuto mi chýbali len tie ryby. Kým som si to vnútorne prebral a vyhodnotil, už som bol mimo „klietky“ a veselo som dupal otvoreným priestorom.
No o pár stoviek metrov som sa opäť ponoril do tohto pletivového bunkra a stále som nerozumel  prečo mi kazí výhľad, čo tam dočerta zavadzia. Asi ma mal pred niečím chrániť.
Chránil. Bol som v treťom kole, keď sa ozvalo tiché svišťanie, potom sa ozvalo niečo ako „ponk“ a vzápätí „čľup“. O sto metrov ďalej znova „ponk-čľup“.

Spozornel som, nasledujúce kolo som ten zvuk očakával, no neprišiel, tie ďalšie však áno. A vždy to bola kombinácia zvukov „ponk-čľup“. Zakaždým som sa strhol, no kým som sa spamätal, nič podozrivé som si nevšimol.

Odkrúžil som si desinku a výklusom vyštartoval späť na hotel. Ešte jeden spätný pohľad na pekný areál a vtedy mi to došlo. Najkrajšie terény na behanie vie vytvoriť príroda, no architekti golfových ihrísk za ňou nezaostávajú.

 

Autor: Braňo Cehlárik

Manažér PR odboru

 Z porady na poradu behám so železnou pravidelnosťou a keď sa zadarí, tak zablúdim aj na Železnú studničku.

Ďalšie články autora

Môj bežecký príbeh

Prvý blog o behaní. Kde začať? Jasné, tým ako to začalo. Na základke v Dolnom Kubíne. Otváral sa obchvat mesta, tak okresný výbor vymyslel okrem kultúrneho aj športový program. Nahnali stovky deti, aj mňa, na preteky. Dobehol som piaty od konca a strašne ma to nasr..dilo.

Hore Železnou

 Tak trochu o bežcoch na Železnej a o Janovi, ktorý už dobehol do svojho cieľa. Akosi prirýchlo...

Každý piaty - šiesty

Priatelia bežci, ak rozmýšľate nad novoročným predsavzatím, mám pre vás (teda aj pre mňa) jeden tip...

O desinku menej

Poviem vám, bežať o 10 kíl ľahší je paráda. Nejakým zázrakom som tú desinku dal dole v priebehu ani nie dvoch mesiacov, a tak mám v živej pamäti, ako sa mi bežalo predtým a teraz.

345 kilometrov v hlave

Keď sa celý rok tešíte na preteky Od Tatier k Dunaju a pár týždňov pred štartom vás odrovná zranené koleno, ste schopní aj o jednej v noci doma na stacionári krútiť pedálmi a myslieť na svoj tím...

Obe

 Ako som si pri behaní dokaličil kolená. Ale tenisky na klinec nezavesím!

Som späť? Hej!

 Behal a zradili ho kolená. Obe. Po roku a pol je späť, v plnej sile a pri chuti behať bez ohľadu na to, čo má napísané v občianskom preukaze.



Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi