DOVERUN

Ilúzia o peknom behu

Ilúzia o peknom behu

 Myslela som si, že viem behať. Keď už nie extra rýchlo, tak aspoň správne. Navyše, nič ma pri behaní nebolí, aj behy nad 30 km zvládam v pohode a napriek 30 rokom v basketbale som nikdy nebola zranená. Preto som bola zvedavá, čo mi ukáže nový typ diagnostiky Run3D. 

Ide o technológiu, kde tri 3D kamery snímajú čidlá pripevnené na tele a teniskách bežca (či chodca) pri pohybe na páse a unikátny softvér namerané údaje vyhodnotí.
„Ešte si tie tenisky neobúvajte,“ hovorí mi sympatická fyzioterapeutka. „Najskôr na ne nalepím reflexné body,“ dodáva. A už aj si moje tenisky premeriava a dôsledne na ne lepí strieborné guličky. 

20190301_105942.jpg Čakám, kedy ich začne lepiť aj na moje nohy, ale to ešte chvíľu potrvá. Najskôr mi špeciálnym prístrojom odmeria silu rôznych svalových skupín na nohách a ohybnosť v kĺboch.

Asymetrická

Dozvedám sa, že moja ľavá noha je v niektorých ukazovateľoch silnejšia ako pravá a ani kĺby v nich nemám rovnako ohybné. Robím drep na jednej nohe, potom na druhej: „Tie členky vám dosť lietajú.“ Zneistiem. „Ako lietajú? Veď stojím,“ pomyslím si. Keďže som doposiaľ u žiadneho fyzioterapeuta nikdy nebola, nerozumiem.

Keď máme všetko pomerané, prichádza na rad upevňovanie guličiek na nohy – členky, kolená, lýtka, stehná, bedrá, kríže. Na páse zvolíme pohodové konverzačné tempo, akým je pre mňa zhruba 5:30 min/km. Ešte sa zasmejem, lebo na monitore pred sebou vidím kostru od pása nadol, ako krásne prepletá nohami – presne, ako sa hýbem.

Vedľa nej naľavo sú vymenované ukazovatele, ktoré bude systém vyhodnocovať. „Keď budú biele, sú v poriadku. Keď budú červené, sú mimo ideálnych hodnôt,“ vysvetľujú mi. Chvíľočku sa zahrejem a ideme na to. Samotné meranie trvá 30 sekúnd.

  Úplne mimo

„To čo je?!“ zdesím sa. Skoro všetko mám červenou. Veď behám najprirodzenejšie, ako sa dá! Lenže, to si len myslím. Pri retrainingu totiž skúšam štýl behu upraviť podľa pokynov fyzioterapeutky. Teda opäť sa spustí systém a na aktívnom grafe vidím, ako sa moje hodnoty menia pri každej zmene štýlu.

20190301_113752.jpg 20190301_113759.jpg

Retraining robíme pri tempe 5:00 zhruba 16 minút. Ukazuje sa totiž, že keď bežím rýchlejšie, bežím aj správnejšie. Najskôr mám skúsiť trochu viac vystrčiť zadok – teda vysunúť panvu dozadu. Nie je mi to prirodzené, pripadám si ako kačka. Ale, kupodivu, necítim, že by bol beh kvôli tomu namáhavejší. A viaceré červené riadky sa dokonca menia na biele. 

„Teraz skúsime upraviť šírku kroku, lebo beháte ako modelka na móle.“ Chodilá ukladám na zem približne 4 až 5 cm od seba, ideálne by to v mojom prípade malo byť zhruba 9 až 10 cm. Skúšam to, stále mysliac na vysunutý zadok. Tak toto je masaker. Už nie som len kačka, ale mám aj naložené v gatiach. Teda, aspoň tak mi to pripadá, hoci realita taká strašná nie je. Na toto si teda budem asi dlho zvykať. Ale opäť červených riadkov ubudlo a beh nie je namáhavejší. 

S čím však neviem nijako pohnúť, je zmiernenie vychýlenia panvy nabok, či zlepšenie odvíjania palca nohy od zeme a zopár ďalších vecí. Asi budem ozaj musieť poprosiť nejakého fyzioterapeuta o pomoc.

O dva dni ma v mejli čakajú kompletné výsledky - teda odborná časť pre zdravotníka a laická pre mňa, vrátane pomerne podrobných odporúčaní. Nuž, mám čo robiť, aby som čo – to na sebe vylepšila. Ale ak vďaka tomu budem behať rýchlejšie a vyhnem sa možným zraneniam, určite to stojí za to.


Bližšie informácie o tejto diagnostike sa dozviete v tomto rozhovore.

 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

O Radovi

 Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne.

Odtrhnutá z reťaze

 Nebol to môj celoživotný sen, ale tak nejak sa mi v 42. rokoch pritrafilo odbehnúť 42 kilometrov. Môj prvý maratón. A stál za to...

Nechaj ma tu, zavolám si vrtuľník

Soľ je vie byť pre bežca naozaj nad zlato. Najmä ak vás čaká 53 km po kopcoch s prevýšením 1800 metrov a pri teplote 26 °C. Bez nej si môžete volať vrtuľník.



Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi