DOVERUN

Som späť? Hej!

Som späť? Hej!

 Vidieť v Košiciach Afričanov je vždy zážitok. Ich beh ani nie je behom, len plachtením vzduchom sprevádzaným tichým ťapkaním. To sú dopady ich tenisiek, po ktorých je vždy riadna odmlka. Až potom sa zvykne ozvať silnejšie ťapkanie a po ňom riadny dupot. 

Hlavné pole bežcov na MMM však už nepočujem a nevidím, lebo sa presúvam na miesto odovzdávky.  Nájdem ho rýchlo, jeho umiestnenie sa za tie roky nemení a aj laik ho rozpozná podľa hrče rozcvičujúcich sa bežcov. Počas rozcvičky sa z pozorovateľa mením na bežca štafetára, adrenalín na seba teda nedal dlho čakať.

Hovorím si: hlavne pokoj, prišiel si si to užiť a opáčiť, čo tvoje čerstvo zoperované kolená dokážu. Čaká ma kratší úsek štafety, no nevnímam to len ako akýchsi 9 km, o ktorých neradno hovoriť z úcty k maratóncom a polmaratóncom. Pre mňa je to monumentálnych deväť kilákov, ktoré nechcem odcupitať, ale poctivo odbehnúť. 

Plesk! Odovzdávka prebehla rýchlo, kľučkujem medzi bežcami, aby som si našiel svoju stopu. Snažím sa sústrediť len na tento jednoduchý cieľ, neriešim tempo ani tep.  A to je dobre, lebo som to rozbehol pomerne rýchlo a prekvapujúco v pohode. Teda v relatívnej pohode.

1KE2018.jpg Moje tréningy po artroskopiách oboch kolien boli tak nevinné, koketné. Áno, koketoval som s behom.  Tempo kdesi okolo 7 minút na kilometer spomínam len preto, aby sa iní, ešte pomalší hobbíci, nehanbili a nevzdali to. Ja som mal chuť to vzdať zakaždým po prvých dvoch kilometroch. S neuveriteľnou  intenzitou mi obe kolená pripomínali výrok môjho fyzioterapeuta, keď som fňukal, že nebehám a keď sa o to pokúšam, tak cítim bolesti. Jeho hrozivá veta: Pozrite sa do občianskeho a uvedomte si svoj vek!  mi znie v ušiach počas prvých kilometrov pri každom behu.

Aj teraz sa mi táto zvuková slučka spúšťa v hlave, kolená to vycítili a hľadajú slabinu v mojom odhodlaní. No nedávam im šancu. Hoci ma podchvíľou tu a tam v nich niečo pichne, nespomaľujem. Beží sa mi dobre, predbieham kopec bežcov a začínam vnímať atmosféru. Prichádza akési uvoľnenie a radosť. Bože! Túto radosť z behu som nepocítil poldruha roka a tak veľmi mi chýbala.

Pohľad na hodinky ma šokuje, bežím v tempe kilometer za rovných päť minút a vládzem. Vládzem a cítim bežecký adrenalínový ošiaľ, ktorý opantal tie tisíce bežcov nadšencov, čo sa za posledné roky vyrojili do ulíc. Áno, kvôli týmto pocitom vedome ničíme svoje telá a stojí nám to za to, keď sa neskôr stretávame v čakárňach u ortopédov.

Blíži sa siedmy kilometer, tam mi pri poslednom tréningu pred MMM vystrelil do ľavého lýtka silný kŕč. S takou razantnosťou, že som okamžite prešiel do chôdze a posledné kilometre dokráčal k autu. Ďalšie tri dni som sa ho nevedel zbaviť. Neodradilo ma to, dnes sa mi beží dobre a som za to vďačný.

Vďačný mojej ortopédke, primárovi, ktorý ma operoval aj fyzioterapeutovi, ktorý ma nútil cvičiť a trápiť kolená. Svoju robotu si odviedli dobre, už som na poslednom kilometri. Stále v rovnakom tempe, hoci už so stopami únavy.

Dochádza mi, ako veľmi mi pomohlo plávanie, bicyklovanie a TRX cvičenie. Udržali ma v skvelej kondičke a správne nabudeného a lačného po radosti z behu. Ten hlad by dávno zmizol a vystriedala by ho deprimovanosť nebyť mojej milovanej polovičky, ktorá ma podporovala a držala mi palce.

A keď k dobrému vnútornému nastaveniu prirátate skvelú atmošku, neúnavne povzbudzujúcich divákov a dobré počko, do cieľa nedobehnú už len tí, ktorí skutočne nemohli dobehnúť pre nejaký zdravotný problém. Cítim, že ten môj problém - opotrebovaný meniskus, je daňou za lásku k športu. Platím ju vedome, s pokorou a radosťou, lebo viem, že som späť. Môžem behať a behám.

 

Autor: Braňo Cehlárik

Manažér PR odboru

 Z porady na poradu behám so železnou pravidelnosťou a keď sa zadarí, tak zablúdim aj na Železnú studničku.

Ďalšie články autora

Môj bežecký príbeh

Prvý blog o behaní. Kde začať? Jasné, tým ako to začalo. Na základke v Dolnom Kubíne. Otváral sa obchvat mesta, tak okresný výbor vymyslel okrem kultúrneho aj športový program. Nahnali stovky deti, aj mňa, na preteky. Dobehol som piaty od konca a strašne ma to nasr..dilo.

Hore Železnou

 Tak trochu o bežcoch na Železnej a o Janovi, ktorý už dobehol do svojho cieľa. Akosi prirýchlo...

Každý piaty - šiesty

Priatelia bežci, ak rozmýšľate nad novoročným predsavzatím, mám pre vás (teda aj pre mňa) jeden tip...

O desinku menej

Poviem vám, bežať o 10 kíl ľahší je paráda. Nejakým zázrakom som tú desinku dal dole v priebehu ani nie dvoch mesiacov, a tak mám v živej pamäti, ako sa mi bežalo predtým a teraz.

345 kilometrov v hlave

Keď sa celý rok tešíte na preteky Od Tatier k Dunaju a pár týždňov pred štartom vás odrovná zranené koleno, ste schopní aj o jednej v noci doma na stacionári krútiť pedálmi a myslieť na svoj tím...

Obe

 Ako som si pri behaní dokaličil kolená. Ale tenisky na klinec nezavesím!



Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi