DOVERUN

Odtrhnutá z reťaze

Odtrhnutá z reťaze

Presne pred rokom som sa po polmaratóne v Košiciach nechala vyhecovať kamarátkou a vyzvala som ju na "súboj". Reku - ja dám maratón, dáš aj ty? Keďže výzvu prijala, začala sa moja celoročná príprava na dosiaľ najdlhšie preteky v mojom krátkom bežeckom živote.

Už ako decko som neznášala november. Večne upršaný, studený, zahmlený, čierny. Napriek tomu, kde iní bežci končili, ja som začala. Po tme. S baterkou v jednej ruke a kaserom v druhej. Celú zimu. Dážď-nedážď, sneh, ľad, čľapkanica. Pekne podľa tréningového plánu, po 180 - 190 km mesačne. Nie, naozaj viac neviem nájsť žiadne čaro v nočných behoch...

zapad.jpg

V apríli sme začali trošku pritvrdzovať, mesačne sme s manželom  začali behávať cez 200 až 400 km. Výčitky svedomia, že stále len behám, mi paradoxne dodávali energiu po behu ešte do noci žehliť a upratovať. A deti sme zapojili do behania tiež. Keď sa nám podarilo vybehnúť cez deň, mladší dvaja synovia na bicykloch sprevádzali svoju uletenú mamu. Ale väčšinou sme si beh nechávali až na večer, keď zaspali.

tim.jpg

Spoznaj svoj kraj behom

Aby sme nekrúžili do nemoty po tých istých cestách a neunudili sa, Vladko vymýšľal stále nové bežecké trasy po našich záhoráckych lesoch, lúkach a púšťach. Najdlhšia merala 37 kilometrov. Keď sme po nej dobiehali o polnoci domov, vtedy som uverila, že ten maratón zvládnem.

pust.jpg

Báli sme sa divých svíň, naháňali nás besné psy (fakt sa oplatí mať so sebou kaser), doštípali nás kuklorodky jelenie, ale ten letný tréning aj napriek brutálnym horúčavám stál za to. Nič sme si v príprave neodpustili. Poučená z minulosti som si dávala pozor na železo, aby mi nechýbalo a pridali sme aj horčík. Ešte to tak, aby nás pred cieľom zastavili kŕče. Na to sme sa mordovali celý rok?

MMM Košice, 1. október 2017

Vyšlo absolútne všetko. Ešte aj počasie. Prvé tri kilometre od výstrelu sme sa brzdili. Hlavne to neprepáliť, opakovali sme si. Začali sme na tempe 5:35 a všetci nás obiehali. Lákalo nás to pridať, ale odolali sme. Bola to dobrá stratégia – prvý polmaratón sme sa celý prerozprávali, bavili sme sa, užívali sme si to a tešili sa do druhého kola. Na cca 25 kilometri som začala cítiť únavu. Ale stále nič hrozné. Vladko mi nosil vodu, povzbudzoval ma, perfektne držal tempo.

MMM2017.jpg

Začali sme dobiehať a predbiehať tých, čo to od začiatku napálili prirýchlo. Počas druhého polmaratónu nás nepredbehol nikto, iba jedno mladé žieňa, naopak – my sme predbiehali ostatných. Parádny pocit. Žiadna stena, žiadna kríza, posledné dva kilometre sme dokázali ešte výrazne zrýchliť a 500 m do cieľa dokonca došprintovať. Na displeji svietil čas 3:48:42...

Iste, pre niekoho to nie je žiadna sláva, pre mňa však áno. Môj skromný cieľ bol zvládnuť to pod štyri hodiny, v lepšom prípade za 3:50. Viem, čo všetko som mu obetovala nielen ja, ale aj môj manžel a naše štyri deti. Viem, že práve kvôli tomu ďalší maratón tak skoro nebude. Bez poctivej prípravy nemá zmysel sa naň hlásiť. Namiesto krásneho zážitku by to bolo utrpenie. A ja si ho znechutiť nechcem.


PS: Súboj s kamarátkou sa napokon nekonal, behanie totiž tento rok vymenila za fitness a maratón odložila na inokedy.  


 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

O Radovi

 Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne.



Žiadne bežecké podujatia

Zľavy na štartovné a iné výhody

Zabudnite na "MUDr. Googla"

  Vynechať tréning kvôli bolesti alebo sa spoľahnúť, že sama prejde. Kto z bežcov niekedy neriešil túto dilemu?

Staňte sa našimi fanúšikmi