DOVERUN

Byť v Tíme odvahy chce ozaj odvahu

Byť v Tíme odvahy chce ozaj odvahu

 Na každom rohu po vás dnes chcú peniaze. Takáto zbierka, onaká zbierka, rôzne nadácie, ľudia v núdzi – všetci potrebujú pomôcť. Rada prispejem, keď môžem, ale zaradiť sa medzi tých s natrčenou rukou? Nikdy! To bolo prvé, čo ma napadlo, keď som si prečítala o Nadácii Bátor Tábor a jej Tíme odvahy.

Myšlienka pekná, za morom bežná súčasť bežeckých podujatí. Bežať za niekoho, za niečo a popri behu zbierať peniaze na dobrú vec. V prípade Tímu odvahy na medzinárodný tábor plný zážitkov pre deti s onkologickým ochorením. Aby si mohli užiť leto plné hier a zábavy – teda to, o čo ich okradla choroba a čo si ich rodičia nemôžu dovoliť zaplatiť.

Nedokázala som si predstaviť, že by som mala svojich známych, priateľov, rodinu či kolegov otravovať s prosbou, aby poslali nejakej nadácii peniaze. Dokonca ešte s maďarským názvom... Ale potom sa mi to akosi rozležalo v hlave. Mať zdravé dieťa je dar z nebies, zázrak. Ja mám takéto zázraky doma štyri, nepatrilo by sa za ne poďakovať aj takým spôsobom, že skúsim pomôcť deťom, ktoré toľko šťastia v živote nemali?

Otrávim? Neotrávim?

bator.jpg Nabrala som teda odvahu stať sa členom Tímu odvahy. Pred polmaratónom v Košiciach som si urobila zoznam všetkých blízkych ľudí, s ktorými mám výborný vzťah a ktorým by „strata“ nejakého toho eura príliš nenabúrala rodinný rozpočet.

Každému jednému z nich som napísala osobný mejl, prípadne aj zatelefonovala, aby som čo najpresnejšie vysvetlila, o čo ho prosím, pre koho to je a prečo to robím. Mala som veľké obavy, ako to príjmu – či ich tým neurazím alebo nenahnevám, či to nebudú brať ako nátlak.

Ale keď mi začali postupne chodiť odpovede a na stránke Tímu odvahy pribúdať peniaze, moje obavy sa rozplynuli. Moji blízki ma nesklamali – "adoptovali" si moje polmaratónske kilometre a spolu prispeli sumou 860 eur. Čo je o 310 eur viac, ako bol môj stanovený cieľ!

Ešte mi aj poďakovali

A viete čo ma šokovalo najviac? Že mi viacerí z nich ešte aj poďakovali, vraj som im dala príležitosť urobiť zmysluplný dobrý skutok. Lebo v tej záplave finančných zbierok sa trochu stratili a pochybovali o nich. Mne uverili. Bola som teda šťastná hneď dvakrát – že sme chorým deťom pomohli k zážitkom, na aké nikdy nezabudnú a že mi moji priatelia dôverujú. Veľmi im za to ďakujem, je to skvelý pocit...

Skúste tiež pomôcť chorým deťom, nech si užijú svoj Tábor odvahy a aspoň na chvíľu zabudnú na svoje trápenie. Môj profil a zoznam všetkých príspevkov, ktoré sa mi podarilo vyzbierať, nájdete tu. A viac sa o Tábore odvahy dozviete tu.

bator2.jpg

Ostatní členovia Tímu odvahy na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach 2016

 

Autor: Slávka Lorencová

 PR špecialista

Tie najlepšie nápady prichádzajú po desiatom kilometri.

Ďalšie články autora

Ako sme chceli založiť Svetový deň behu

Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?

Vďaka za neúspech...

 Neviem, ako sa hovorí človeku, ktorý v každej životnej situácii vidí nejaký zmysel. Ale viem, že je určite šťastnejší, ako tí, čo sa vypytujú „Prečo ja? Prečo sa to muselo stať práve mne?“

"Babuľky, cvičkajte len jemnúčko"

Tieto slová som si prečítala na internete v diskusii žien, ktoré si navzájom radili, kedy je najlepšie začať cvičiť po pôrode. Nejdem tu rozoberať jej úroveň, ide mi o obsah.

O Radovi

 Pred pol rokom som písala o tom, či je smrť na pretekoch skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ma o pár mesiacov táto otázka osobne dotkne.

Odtrhnutá z reťaze

 Nebol to môj celoživotný sen, ale tak nejak sa mi v 42. rokoch pritrafilo odbehnúť 42 kilometrov. Môj prvý maratón. A stál za to...



Žiadne bežecké podujatia

Zľavy na štartovné a iné výhody

Staňte sa našimi fanúšikmi